Starosti a radosti

Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 21. september 2022 Napísal: Mgr. Mária Pauková Kategória: Ročník 2022
Prečítané: 80x
Vytlačiť

Kto sleduje správy v televízii, v rádiu či na internete, môže ľahko prepadnúť niektorému zo strachov, ktoré sa z týchto médií šíria ako mor.

Je potom jednoduché zabudnúť na to, prečo sme na tomto svete. Otec Augustín hovorieval: „Každý prichádza na svet so svojím vlastným poslaním. A to treba poznať a naplniť.“ Je to len našich 5% zodpovednosti, ktorú máme. Zvyšok má na starosti Boh. To, že sa ráno zobudíme, to, že sa Zem točí okolo svojej osi na svojej dráhe, to, že svieti Slnko, to, že mi v žilách prúdi krv a bije srdce... To všetko je Božie úsilie, aby som ja mohla - mohol začať nový deň, v ktorom sa budem snažiť naplniť svoju vlastnú zodpovednosť.

 

Napriek tomu máme tendenciu robiť si starosti a žiť v strachu o to, čo bude zajtra, o pár rokov; ako zabezpečiť svoju rodinu, seba samého, aby mi - nám nič nechýbalo.

Z vonkajšieho sveta na nás doliehajú strachy prameniace z informácií o nestabilnej politickej situácii, neskutočnom zdražovaní, nepokojoch, chorobách, smrti... A tak opäť zabúdame na svoje poslanie. Na to, že ho máme hľadať, spoznať a naplniť. Aké ale je?

V podstate je naše spoločné. Len každý má inú formu jeho prejavu a teda i naplnenia podľa situácie, v ktorej sa nachádza. Je to: „Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť...“ (Mt 6,33)

Najskôr riešme existenciálne otázky a potom sa existenčné vyriešia aj akoby samé. Len nebuďme ustarostení. Tým zatvárame svoje srdcia Božiemu riešeniu všetkých problémov. Teda naopak, otvorme sa Božiemu Slovu, ktoré má jediné silu viesť nás správne životom. Veď v pokračovaní citátu vidíme prísľub: „...a toto všetko sa vám pridá.“

Často máme svoje koncepty, ako sa veci majú poriešiť. Aké je to jediné správne riešenie problémov mojich, susedových či celosvetových. Do centra diania kladieme svoje ego. Či už čisto seba alebo pod zámienkou starostlivosti o svojich blízkych svoju rodinu a okolie. No Boha a Jeho pravú Lásku, Jeho Slová, hoci aj prísne, kladieme do ústrania. A nedarí sa nám. Trápime sa a prepadáme smútku až depresii. Svet sa nám pod rukami rozpadá a my nechápeme, prečo.

Ale veď už vieme. Vo svojich srdciach počujeme Božie volanie k Sebe, do nášho vnútra, kde je On sám. Stačí načúvať, hľadať Božie Slovo, žiť podľa Neho a naše poslanie bude o to jednoduchšie spoznať i naplniť.

Na vlastnej koži som zistila, že ak dovolím Bohu prejaviť sa a konať v mojom živote, začnú sa diať zázraky. Verím, že to platí pre všetkých.