Staršie ročníky

Príhovor ku Gorazdovmu dňu 2016

Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 04. júl 2016 Napísal: Augustín Bačinský
Dátum uverejnenia Prečítané: 922x
Vytlačiť

Prinášame vám príhovor, ktorý predniesol náš arcibiskup Augustín Bačinský pri príležitosti Gorazdovho dňa 4.7.2016

Minulú nedeľu začal náš kanonik Štefan bohoslužobný príhovor Brexitom (odchodom Veľkej Británie z Európskej únie). Ja by som zasa dnes spomenul Skexit, no nie odchod Slovenska z EÚ, ale odchod našich futbalistov z Majstrovstiev Európy. Určite si naši futbalisti zaslúžia pochvalu, ale veľké Nemecko bolo nad ich sily. Čiže môžeme s povzdychom povedať: v porovnaní s Nemeckom sme malý štát, malý národ, takže to nie je žiadna hanba s nimi prehrať. Ale položme si dnes otázku: Čo robí národ veľkým?

Šport, ekonomika, veda či niečo podobné? Zaiste aj to, pokiaľ to nie je niečo egoistické, na úkor či ponižovanie iného národa. Ale to, čo naozaj robí národ veľkým, je, že jeho členovia sa môžu stať Božími synmi, Božími dcérami, čiže členmi Božej rodiny. Ako je to možné dosiahnuť? Tak, že budeme žiť podľa vôle Božej, podľa jeho Slova, ktoré nám zjavil. A práve toto si chceme pripomenúť dnes a rozhodnúť sa podľa Božieho slova žiť, aby sme vyhrali veľký súboj s naším i Božím nepriateľom, satanom. A takéto víťazstvo prajeme aj ostatným národom: Nemcom, Maďarom, Čechom, Rusom, atď.

Áno, dnes je ten deň, kedy si chceme pripomenúť i veľkú zásluhu našich vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, ktorí nám, Slovenom priniesli v našej reči Slovo, Božie Slovo. Preto sa aspoň krátko zamyslíme nad Prológom sv. Konštantína (Cyrila): „počujte všetci, celý národ slovenský, počujte Slovo, od Boha vám zoslané, Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi, Slovo, čo um aj srdce vaše posilní, Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví".

Áno, a práve toto Slovo zvestovali Slovenom na Veľkej Morave i žiaci sv. Cyrila a sv. Metoda na čele so sv. Gorazdom, nástupcom metropolitu sv. Metoda.

Teraz mi však bratia a sestry, dovoľte v tejto súvislosti učiniť určitý historický exkurz:

Pomenovanie „Veľká Morava" (Megalé Morabia) prvýkrát použil byzantský cisár Konštantín VII. Porfyrogenet. Novodobými historikmi je centrálna časť tohto historického územia umiestňovaná do oblasti dnešnej českej Moravy, Slovenska, východného rakúska a severného Maďarska. Tento štátny útvar údajne vznikol dobytím Nitrianskeho kniežatstva moravským kniežaťom Mojmírom I. v roku 833. Mojmír I. vyhnal z Nitry Pribinu a na jeho území v rámci nového štátneho útvaru zriadil údelné kniežatstvo.

Centrum Mojmírovho kniežatstva je situované na územie dnešnej českej Moravy a spojením oboch území Moravy a Nitrianska vzniklo mocenské jadro, ktoré sa stalo základom odporu voči frankom. V čase najväčšieho územného rozmachu (*za Svätopluka) sa rozliehalo od Lužice (*Lužickí Srbi v Nemecku) po dnešné srbsko-chorvátske hranice.

Bola však Mojmírova Morava naozaj na území dnešnej českej Moravy?

Ak by sme sa riadili výlučne toponymickými kritériami (toponymika = súhrn miestnych mien určitého územia), územný rozsah Moravy či Maravy by bol výrazne väčší. Ústrednou oblasťou sa javí Karpatská kotlina, naprieč ktorou zo severozápadu smerom na juhovýchod preteká rieka Dunaj. Do nej sa vlievajú veľké rieky: zo severu rieka Morava, z východu Tisa (po rumunsky Mureš, po slovensky kedysi Maruša), zo západu Mura (slovinsky), Dráva, Sáva a z juhu ďalšia rieka Morava (v Srbsku). Do Dunaja sa teda vlievajú rieky, z ktorých prevažná časť nesie meno MUR-MAR-MOR. Tento fakt napovedá, že tu naozaj bola Morava, resp. Marava, avšak nie je jasné, čo táto Morava či Marava reprezentovala.

V slovníku slovenského jazyka sa dočítame, že „morava" je vlhké trávnaté miesto[1]. V nemčine „moor" znamená bažina, slatina, bahno a rašelinisko. V angličtine pod pojmom bažina nájdeme slovo „mara", slatina je moor a bahno, blato, močiar je „moras".

Podľa tohto možno teda označiť územie Karpatskej kotliny ako územie často zaplavované vodou, pokryté nekonečnými plochami slatín, močarísk, bažín a rašelinísk. Lenže Al-Mascúdi, resp. Masudi (arabský historik, zvaný Herodotos Arabov, žil v 9. storočí) tvrdí, že rieka Dunaj sa v reči Slovenov nazýva Morava[2]. Moravy teda neboli len prítoky Dunaja, ale i samotný Dunaj. Že Dunaj bola Morava či Marava dokladujú i názvy obcí ležiacich na brehu Dunaja: ako Veľká Maruša (Nagymaros), Pilismarot, Malý Maroš (Kismaros).

Zaujímavým sa javí mesto Maribor v Slovinsku. Táto okolnosť naznačuje, že tu ide o pomenovanie nielen riek, ale aj územia.

Z uvedeného zreteľne vyplýva, že „Megalé Morabia" (latinsky „Magna Moravia") bolo obrovské územie.

Megalé Morabia má nádych vlhkosti, mokrosti, ako v slove Morava je územie často zaplavované vodou, podmáčané územie, alebo i bažiny a mokriny. Mokriny a morava (marava) sú synonyma slovenských názvov s rovnakým významom označujúcim močaristé vlhké územie, teda „močiar". Ohýbajúc spisovnú slovenčinu by sme teda územiu menom Marava/Morava mohli hovoriť i „Mokorsko" (od mokrina), či „Močiarsko" (od močiar). Napodiv „Mokorsko" v tvare Makaristan nachádzame v turečtine, ktorým Turci označujú Uhorsko. A v tvare Makaristan pramení i neskoršie pomenovanie územia známe dnes ako Maďarsko, čo potvrdzuje i chorvátsky výraz pre Maďarsko – Madžarska a slovinský Madžarsko, čo je foneticky zhodné s močiarom.

V súvislosti s týmito geografickými reáliami sa črtá interpretácia Mokorska ako iného mena pre Moravu (Maravau), a z toho vyplývajúci poznatok, že Megalé Morabia bolo v podstate územie, ktoré možno stotožniť s územím Uhorska. Inak povedané, Uhorsko a Megalé Morabia (Veľká Morava) sú jedna a tá istá krajina.

Čo sa týka Moravy odkiaľ prišiel knieža Mojmír I., bolo to asi územie zátiskej Moravy. Táto Morava sa nachádzala pravdepodobne v Biharsku (v súčasnosti väčšia časť jej územia leží v severozápadnom Rumunsku a menšia časť vo východnom Maďarsku. Hlavným mestom bolo mesto Oradea (historicky slovenský názov Veľký Varadín). Príčinou Mojmírovej invázie do Nitrianskeho kniežatstva, kde panoval Pribina, mohla byť rozpínavosť rímskej cirkvi, čoho dôkazom mal byť kresťanský kostol západného obradu, ktorý dal Pribina postaviť v Nitre už okolo roku 828.

Kronikár Mavro Orbini (narodil sa v Dubrovníku v roku 1563, kde aj zomrel v roku 1614) sa zmieňuje o Svätoplukovi ako o vládcovi Dalmácie a Ilyrika[1], čo oproti súčasným predstavám nielen značne rozširuje rozsah moci Svätopluka (kráľa Slovenov, resp. Moravanov) smerom na juh, dokazuje i zhodnosť území Uhorska a Veľkej Moravy. Na inom mieste o tom Orbini píše:

„...obe kráľovstvá (České i Poľské) pochádzajú od toho slovenského plemena, ktoré dobylo Ilýriu a rozvinulo svoje kolónie na sever, to jest na Čechy a Poľsko".[2]

Veľká Morava sa nachádzala v lone Karpatských hôr, ktorým sa kedysi hovorilo Hercýnsky les, alebo Uherkýnsky les, podľa krajiny, ktorú tento les ohraničoval teda podľa Uherkýnska, či dnes správnejšie Uhorska.

Uherkýnsky les, resp. Uhorský les bol názov pre pohorie, ktoré tvorilo hranicu ríše Slovenov, ktorú dejiny zaznamenali ako Megalé Morabia, inak i Uhorskom nazývaná.

Takto sa o problematike Veľkej Moravy v tomto historickom exkurze zmieňuje pre mnohých kontroverzný historik Oskár Cvengrosch v knihe „Tajné dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek".

Takže dnešný slovenský národ nebol v minulosti malým, ale veľkým národom. Žiaľ, v dôsledku jeho zlyhania sa naplnilo proroctvo už tu spomínaného byzantského cisára Konštantína VII. Porfyrogeneta, že bude tento národ za to, že vyhnal žiakov sv. Cyrila a sv. Metoda, tisíc rokov prekliaty. To sa aj, ako vieme, stalo. Stalo sa to i preto, že sme sa zriekli Slova, ktoré nám vierozvestci v našej reči priniesli. V dôsledku toho sa stratili i dôležité písomné materiály o našom národe, ktoré nám v prípade nezlyhania mohli pomôcť pri ďalších úspechov v prospech nášho ľudu. Teraz sme vlastne poväčšine odkázaní len na to, čo o nás zaznamenali iní, a to obyčajne nebýva lichotivé a pravdivé. Je však teraz ale na nás, či chceme ostať malým, či ustráchaným národom v dôsledku ustupovania z Božej cesty za cenu misy šošovice, alebo sa vrátime k Božím hodnotám, k životu podľa Božieho Slova, ktoré nám priniesli naši vierozvestci sv. Cyril a sv. Metod, ba prijmeme dokonca Slovo Ducha Svätého, ktoré nám Boh v dnešných časoch ponúka, aby sme obsiahli jeho večné kráľovstvo: kráľovstvo lásky a pokoja. Amen.

 

[1] Мавро Орбини, Славянское царство, ОЛМА медиа групп, Москва 2010

[2] Мавро Орбини, Славянское царство, ОЛМА медиа групп, Москва 2010

[1] Мавро Орбини, Славянское царство, ОЛМА медиа групп, Москва 2010

[2] Мавро Орбини, Славянское царство, ОЛМА медиа групп, Москва 2010

[1] Milan Ferko, Veľkomoravské záhady, ARTISAN 1995, str. 30.

[2] Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Literárno-informačné centrum, Bratislava 1999, str. 241

Ostatná aktualizácia: utorok, 05. júl 2016, 11:47