Staršie ročníky

Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 13. február 2017 Napísal: Mgr. Alena Šulganová
Dátum uverejnenia Prečítané: 129x
Vytlačiť

Každý deň je človek konfrontovaný sám so sebou i so svetom. Stále viac na nás doliehajú hrôzy a nešťastia zo všetkých kútov zeme, nášho sveta, ktorý akoby strácal zmysel a poriadok, akoby už neplatili žiadne pravidlá" hry". A človek ,ja, ty - v zajatí katastrof osobných i svetových, pod ťarchou bolesti a bezmocnosti voči „osudu", stáva sa apatickým. A v pude sebazáchovy, prijímame negatívne správy v našich životoch ako niečo samozrejmé a nutné, s čím musí človek rátať a naučiť sa žiť.

 

No ja verím tomu, že toto nie je osud a zmysel človeka- ľudstva. Každý z nás má v sebe vedomie toho, že je stvorený pre niečo vyššie, čo nevieme ešte pochopiť. Zatiaľ sú to len občasné dotyky, záblesky plnej pravdy o človeku. Budúcnosť ľudského pokolenia je ešte skrytá a len budúcnosť ju odhalí v celej jej veľkosti. Ako píše apoštol Ján vo svojom prvom liste: „...ešte sa neukázalo, čím budeme." (Prvý Jánov list 3-2)

Chcela by som nás všetkých povzbudiť, že aj napriek chaosu a temnote dní, ktoré prežívame, že aj keď sa niekedy zdá, že svet sa rúti niekam, odkiaľ už niet návratu - nie je to tak! Sám Kristus nás o tom ubezpečuje: „Aj ten, kto verí vo mňa bude konať skutky aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie..."( Ján 14,12) Boh nám dáva možnosť konať zázraky, stačí skutočne uveriť jeho Slovu. Ľudia sú povolaní stať sa „bohmi", pretože sme stvorení na obraz Boží. Aj keď je to ešte prekryté a stratené pádom do hriechu, stále je to v človeku. A našou úlohou, úlohou nášho života je viesť boj proti hriechu a zlu, očistiť človeka a svet od dôsledkov tohto pádu, ktoré nám bránia byť tým, kým bol človek stvorený. Sme cenným článkom stvorenia, ktoré má prispieť k vývoju sveta.

Zatiaľ sme ako motýle pred premenou - húsenica, kukla, nehovoria nič o kráse a možnostiach motýľa. Kristus pred 2000 rokmi vraví apoštolom: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli."( Ján,16-12-13) A čo my po 2000 rokoch, sme dnes pripravení „zniesť" a pochopiť to, čo nám chce Boh povedať? Kam sme sa posunuli? Kedy bude človek pripravený „zniesť" a pochopiť slovo Boha? Prosíme o Ducha Pravdy, ale sme pripravení na tú Pravdu? Myslím, že Kristus by znova musel povedať: „...ešte by ste to nezniesli. Ešte nie sú vaše duše pripravené, premenené, očistené..." Ešte stále sme v štádiu kukly a čakáme na svoju premenu, na svojho motýľa... Ale na rozdiel od motýľa, ktorý pasívne čaká, kým proces prebehne, my máme možnosť aktívne prispieť k urýchleniu naplnenia a premeny našej duše, nášho života.

Ja osobne sa zaujímam o fenomén zážitkov na prahu smrti (ZPS). V posledných rokoch sa čoraz viac ozývajú hlasy a svedectvá ľudí, ktorí si prešli týmto zážitkom. Dokonca už aj vedecká obec sa seriózne venuje výskumu tohto fenoménu. Pri všetkých opisoch nádherných miest a pocitov, ktoré títo ľudia počas svojho zážitku mali, pri výpovediach o veciach, ktoré nedokázali slovami pomenovať, mňa najviac zaujal fakt, čo môže stretnutie so smrťou naučiť človeka o živote. Ako keby títo ľudia mali možnosť preskočiť určitý čas vývoja, kým sa človek dopracuje k pochopeniu a poznaniu vecí, ktorých teóriu ovládal, ale nedokázal ich precítiť a praktizovať vo svojom živote. Títo ľudia prešli spoločnou premenou v oblastiach: - uvedomenie si svojho poslania, alebo úlohy

-koniec materiálnosti a orientácie na spoločenské postavenie

-väčšia vďačnosť za život

- zmena duchovných hodnôt ( viď.Peny Sartori, Posolstvo zážitkov na prahu smrti)

Touto premenou prešli všetci ľudia, ktorí zažili ZPS, bez ohľadu na to, či boli veriaci alebo nie. A toto je pre mňa najväčšie povzbudenie. Musíme sa snažiť o urýchlenie" duchovnej evolúcie človeka." Máme na to schopnosti aj možnosti, ostáva uveriť a nevzdávať sa. Ako píše H.W.Schroeder vo svojej knihe Anjeli a ľudia - musíme vzrastať v sile v boji proti nepriateľským mocnostiam a prebúdzať sa vo vedomej odovzdanosti a vernosti nebeským duchovným bytostiam.

V príbehu stvorenia má každý svoje miesto, čas a poslanie. Nepremárnime svoj čas života, nezostaňme prestupovať na mieste, ale snažme sa dôstojne zastať svoje miesto v dejinách sveta a plnohodnotne využime čas, aby sme naplnili svoje poslanie a posunuli seba i celé ľudstvo o kúsok bližšie k Bohu....

Ostatná aktualizácia: pondelok, 13. február 2017, 09:04
You are here:   HomeStaršie ročníkyRočník 2016O kúsok bližšie k Bohu...