„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh... všetko vzniklo skrze neho a bez neho nič nevzniklo z toho, čo vzniklo... Tým, ktorí ho prijali, dalo moc stať sa Božími deťmi“ (Jn, 1,1.3.12).

Toto je pointa Vianoc, z ktorej by sme sa mali naozaj tešiť a byť zato vďační. Ale rozumieme vôbec tomu? Prijali sme toto Slovo do svojich sŕdc a cítime sa byť Božími deťmi? Alebo patríme k tým, ktorí ho vlastne vo svojom praktickom živote neprijali, a hlásime sa k nemu len z rôznych zištných dôvodov práve iba na Vianoce?

Hoci vo všeobecnosti, a počas adventu zvlášť, my, kresťania hovoríme: „Na tvoj príchod čakáme", mysliac tým druhý príchod Pána Ježiša na túto zem, v praxi je to v spomínanom advente iba príprava na Vianoce, čiže na slávnosť spomienky narodenia Ježiša ako Mesiáša. No ten druhý príchod, o ktorom Pán Ježiš s obavou povedal: „A či Syn človeka nájde vieru, keď príde po druhýkrát", sa nás dotýka iba okrajovo, neurčito a možno iba formálne.

Na sviatok všetkých svätých sme spolu s deťmi opäť vyrábali ozdobné dekorácie na hroby, ktoré sa štvrtok zanesú na blízke aj vzdialenejšie cintoríny na ozdobu tých hrobov, kam už nikto nechodí. Ďakujeme deťom, že svoju úlohu zobrali zodpovedne a venovali sa téme, o ktorej väčšina dospelých nerozpráva - umieranie a smrť. Deti boli k tejto téme otvorené a prijímali informácie o duchovnom živote a jej predchádzajúcemu stavu - umieraní s veľkým záujmom. Prišli sme k záveru, že je to téma, ktorej sa treba venovať, veď nik z nás nevie, ako dlho tu, na zemi, ešte bude...

Slovo Božie ako GPS

Myslím, že všetci vieme, čo je to labyrint. A možno mnohí z vás si aj vyskúšali toto zariadenie, ktoré spočiatku spôsobovalo radosť a smiech, ale neskôr, keď človek nemohol nájsť tú správnu cestu von, začal pociťovať i strach.
Labyrint sa v architektúre myslí predovšetkým mytologický labyrint krétskeho kráľa Minóa, ktorý je identický s jeho palácom v Knósse.
Podľa povesti kráľ Minós poveril vynálezcu a staviteľa Daidala, aby navrhol dom so spletitými chodbami a schodiskami. Daidalos vytvoril zázračné dielo, bludisko z kameňa, z ktorého nikto, kto doň vkročil, nenašiel cestu von.

Na pozvanie majiteľa Vígľašského hradu bol arcibiskup Augustín spolu s tajomníčkou biskupského úradu pozvaní na posvätenie kaplnky sv. Michaela, ktorá sa nachádza v priestoroch zrekonštruovaného hradu. Tento objekt sa zrekonštruoval podľa starých dochovaných plánov. Arcibiskup Augustín mal pri tejto príležitosti aj príhovor -  homíliu, ktorú vám tu prinášame.

Položili ste si už niekedy túto otázku? Chceli by ste sa raz postaviť pred Boha a vidieť jeho pohľad? Usmieval by sa či by bol utrápený?
Mnohí teológovia vysvetľujú toto tvrdenie ako približovanie sa k Bohu. Samotnú tvár Boha nie je možné pohľadom zachytiť. Od prvého momentu keď som sa s takýmto vysvetlením stretla, bola som sklamaná.

A už máme za sebou prvý letný denný tábor s názvom Malý princ, pričom sa ho zúčastnilo viac detí ako sme predpokladali :) V priebehu týždňa k nám pribudlo zopár dodatočne nahlásených detí. Spolu s našimi dobrovoľníčkami nás bolo ku koncu týždňa takmer 40. Deti ale aj vedúce - animátorky zažili kopec zábavy. Hrali sme hry, každý deň sme mali rozcvičku (viď foto), provizórny tobogán, vyrobili sme si sošky malých princov, ďalekohľady a každý kto sa tábora zúčastnil, bol na záver slávnostne pasovaný za malého princa - princeznú.

Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.

Chcel by som sa vám zdôveriť, aké podivné dni prežíva v poslednom období naša rodinná domácnosť. Všetko má príčinu v blížiacom sa termíne školy v prírode, na ktorú majú postupne odísť naše dcéry Adrianka a Evička. Nebudem vám klamať, zdá sa mi, že sú príliš malé na to aby na týždeň odošli od svojej rodiny.

V týchto dňoch Slovensko bilancuje v otázke, čo mu Európska únia za desať rokov od vstupu do nej priniesla, resp. vzala. A keďže naša každoročná slávnosť Adalrámovho dňa má práve rozmer európsky, hlavne v zmysle kultúrno-duchovnom, zamyslíme sa predovšetkým nad základnou hodnotovou otázkou, ktorou je rodina, a posúďme či ju súčasný európsky trend posilňuje alebo poškodzuje.