Od deväťdesiatych rokov minulého storočia sme si pomaly zvykli, že okrem nepreberného množstva titulov a tém každý rok pribudne na knižnom trhu aj niekoľko titulov z oblasti alternatívnej archeológie a alternatívnej histórie. Mená ako Graham Hancock, Robert Bauval, Adrian Gilbert, Maurice Cotterell, David H. Childress, Hartwig Hausdorf, Walter-Jörg Langbein či Lüc Burgin pribudli k takým notoricky známym ako Erich von Däniken alebo Zecharia Sitchin, ba medzičasom ich aj zatienili.

Aj do mojej knižnice pribudli posledné Vianoce dve pozoruhodné knižky z uvedenej oblasti. Tou novšou je zborník zostavený šéfredaktorom časopisu Atlantis Rising (Úsvit Atlantídy) Douglasom J. Kenyonom z najlepších článkov niekoľkých jeho ročníkov nazvaný Zakázaná historie. Knižka má podnadpis Zázraky pravěké supertechniky - Netušené počátky civilizace, a ten je v zásade aj témou príspevkov. Vydalo ju v roku 2008 vydavateľstvo Fontána, v pôvodine Bear and Co. v roku 2005. Do zborníka prispelo niekoľko autorov. Okrem zostavovateľa je to napríklad superhviezda medzi alternatívnymi historikmi – renomovaný geológ a paleontológ Dr. Robert Schoch, ktorý sa preslávil medzi iným exaktným preukázaním, že telo veľkej sfingy v Gíze je podstatne staršie ako jej hlava a okolité stavby. Alebo neúnavný konštruktér – bádateľ Christopher Dunn, autor svetového bestselleru Elektráreň v Gíze, ktorý do zborníka prispel sériou článkov o, ako inak, neuveriteľných a prehliadaných vyspelých technológiách známych starým Egypťanom.

Tím autorov prevedie čitateľa šiestimi okruhmi počínajúc trhlinami v Darwinovej evolučnej teórii, dôkazmi a dôsledkami katastrofických zmien povrchu Zeme v prehistórii a rannej histórii ľudstva, cez indície starobylosti koreňov civilizácie až po „supertechniku“ najstarších kultúr a indície o ich možných kontaktoch s mimozemskými civilizáciami. Napriek nerovnakej literárnej úrovni jednotlivých príspevkov a tematickej šírke, no možno práve pre ne, je zborník ako celok uchvacujúcim a inšpiratívnym čítaním, popri ktorom sú Dänikenove knižky, pri všetkej úcte k neúnavnému Švajčiarovi, len slohovým cvičením školákov nižších ročníkov. State kladú, ba priam bombardujú čitateľa celou batériou provokujúcich otázok. Osobne sa domnievam, že hľadanie odpovedí na ne nemôže byť ľahostajné ani kresťanom, lebo pre pochopenie koreňov kresťanstva je dôležité poznať obraz toho, aké ľudstvo prišiel Ježiš vlastne spasiť.       

Druhým titulom je snáď ešte fascinujúcejšie rozprávanie našich juhozápadných susedov Klausa Donu a Reinharda Habecka „Zakázaná archeologie“, čo je síce výstižný ale nepresný preklad pôvodného názvu ich knižky v nemeckom originály „Im Labyrinth des Unerklärlichen. Rätselhafte Funde der Menschheitsgeschichte“ (čo by sa dalo preložiť ako V labyrinte nevysvetliteľného. Záhadné nálezy ľudských dejín) vydaného vydavateľstvom Kopp v roku 2004. Český preklad vydalo v roku 2008 liberecké vydavateľstvo Dialog. Autori v ňom opísali prípravy a výsledky vlastnej putovnej výstavy „Unsolved Mysteries“, pre ktorú im niekoľko múzeí a súkromných zberateľov, väčšinou z Južnej Ameriky, prepožičalo desiatky artefaktov nezapadajúcich do dobového rámca. Mnohé z nich sú dobre zdokumentované a autentičnosť časti z nich preskúmali a potvrdili aj experti, prevažne z Prírodopisného múzea vo Viedni. Ide o také kuriozity ako čierny embryologický disk z Kolumbie, hlinené figúrky prehistorických zvierat z mexického Acambara, bronzové dosky z Ekvádoru s plastikami s rovnakými motívmi aké poznáme zo sumerských a asýrskych reliéfov, štylizované hlinené hlavičky rôznych rasových typov a jedna dokonca z leteckou alebo kozmonautickou helmou taktiež z Ekvádoru a podobne. Mnohé ďalšie mali autori možnosť vidieť a odfotografovať na mieste. Galéria nálezísk a nálezov je ohromujúca, pútavé je i rozprávanie a úvahy autorov o nesamozrejmosti našich školských predstáv o minulosti ľudstva.

Pri oboznamovaní sa s predostretými faktami a indíciami sa vynárajú naliehavé otázky ako napríklad: Kedy vlastne začali ľudské dejiny? Predchádzali nám známe staré civilizácie kultúry ešte staršie a snáď i vyspelejšie? Nezažili naši predkovia katastrofy ako vystrihnuté z našich súčasných katastrofických filmov? Nenadobudli naši predkovia skúsenosť kontaktov s prišelcami z Vesmíru? Neudržiavali naši dávni predkovia vzájomné kontakty po námorných, prípadne i vzdušných linkách?

Príliš fantastické? Myslím, že práve nám, na Biblii - Sv. Písme kresťanov a Židov, odchovaným ľuďom by nemalo znieť niečo podobné ako nemožné. Či mnohé z našej viery neznie rovnako fantasticky? Veď v opačnom prípade musíme pripustiť, že do ľudských dejín zasahovali dobré i menej prajné duchovné bytosti oveľa hmatateľnejším spôsobom, ako si bežne  predstavujeme a obvykle pripúšťame. Tak alebo onak, nadchádza čas revízie nášho dejepisectva a interpretácie minulých časov. Niektorí seriózni a v zásade „tradične“ zmýšľajúci alebo aspoň konzervatívne postupujúci vedci s tým už začali.

Zalistujme si na záver v ešte jednej zaujímavej publikácii: „Vepsáno do kostí. Jak lidské ostatky odhalují tajemství mrtvých“ (Mladá fronta a Quinted Publishing Limited, 2002). Jedná sa taktiež o zborník, pripravený tento krát poradcom vydavateľa Paulom Bahnom, do ktorého okrem neho prispeli ďalší súčasní svetoví archeológovia a antropológovia. Hneď v prvom príspevku nazvanom „Masakr“ v Mohendžo-dáro spisovateľka Jane McIntosh na základe skúmania nálezov ostatkov ľudí v bývalom slávnom stredisku civilizácie údolia rieky Indus vyvracia teóriu o vpáde „Árijcov“ do Indie v druhom tisícročí a násilnom podrobení miest harappskej kultúry. Dôsledkom tohto zistenia je možný posun počiatkov civilizácie na indickom subkontinente hlbšie do minulosti. V ďalšom zaujímavom príspevku Muž z Kennewicku opísal Peter Bullock, riaditeľ strediska Archeological Investigations of Chicago, nález lebky dospelého muža zraneného hrotom oštepu z brehu rieky Columbia datovanú do desiateho tisícročia pred našim letopočtom. Po jej preskúmaní a rekonštrukcii hlavy jej nositeľa sa ukázalo, že táto nejaví typické znaky Indiána, ale na druhej strane úplne ani inej známej „čistej“ rasy. Dôsledok: aj najrannejšia populácia Ameriky nebola rasovo homogénna, čo otvára možnosť osídľovania Ameriky rôznymi skupinami ľudí z rôznych smerov, čím by definitívne padlo tvrdenie o jedinečnosti Beringovho mostu. Podobným spôsobom by sme mohli pokračovať. Vnímavým ľuďom je už nad slnko jasnejšie, že desiatky rokov platiace obrazy našej minulosti a sústavy takzvaných poznatkov nielenže začínajú dostávať trhliny, ale tieto trhliny sa čoraz rýchlejšie rozširujú!

V blízkej budúcnosti budeme tiež musieť pristúpiť zodpovednejšie k príprave učebníc a učebných osnov v našich školách. Mnohé donedávna platiace pravdy sa ukázali byť dobovými predstavami, prinajlepšom teóriami, ktoré tiež boli v „hre“, ale v horšom prípade obyčajnými stavebnými prvkami nejakej ideológie, ktorou sa určité záujmové skupiny snažili indoktrinovať mladú generáciu. V opačnom prípade hrozí, že sa rýchlo premeníme v ďalší typ civilizácie lži. S nacizmom a komunizmom veľká lož o človeku neskončila. Túto skutočnosť prehľadne dokumentujú postrehy mojich kolegov, spoluautorov týchto novín. Ale nie len tie. Určite nie pre našich vnímavých čitateľov.