Ročník 2011

Pomoc pre najväčšieho žobráka

Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 02. marec 2011 Napísal: Augustín Bačinský
Dátum uverejnenia Prečítané: 6170x
Vytlačiť

Ako účelové zariadenie Starokatolíckej cirkvi na Slovensku (SKC), ktorým je Slovenská katolícka diakonia (SKD), sme sa snažili pomáhať či už potravinovými balíčkami, oblečením, obuvou alebo inými prostriedkami, núdznym občanom Slovenska, no pritom sme zabudli na toho najväčšieho žobráka, ktorým je náš štát - Slovenská republika. Ale tak, ako iní žobráci, prihlásil sa i on sám – cez „klobúk“ daňového úradu.

 

Vraj podľa zákona – ako ináč – je potrebné platiť za prehrešky i dozadu za niekoľko rokov (ešteže nie aj z éry komunistického systému, pretože i takéto zákony sú ešte v platnosti), pretože byrokratická negramotnosť je ospravedlňujúca a štát (tí, ktorí ho reprezentujú) tiež musí z čohosi žiť.

Ale o čo tu konkrétne ide? – Naša účtovníčka, ktorá sa zúčastnila viacerých účtovníckych školení a seminárov, sa dozvedela v tomto smere o rozporuplných interpretácií zákonov, smerníc a nariadení. – Čo na to povedať? Však to poznáte aj z iných oblastí. A preto pre istotu zo skúsenosti v takýchto prípadoch, robíme veci, ktoré ani nemusíme. Pretože, čo ak je to inak? A tak v roku 2009 dala daňové priznanie za SKC i SKD, hoci sme nemuseli za ten rok (ani pred nim) odvádzať žiadnu daň. No to asi nemala robiť, i keď by tým porušila zákon (nezmyselný), pretože na Daňovom úrade v Nitre sa zobudili a podľa „zákona“ novej vlády každý cent je dobrý, hlavne od tých bezbranných, začali s pokutovaním za neskoré podanie daňového priznania SKC za štyri roky a SKD za tri roky. Hneď aj vyrúbali čiastku 66,38 € za každý rok. Po odvolaní sa v zákonnej lehote uznali, že SKC nemala byť pokutovaná, ale na charitatívnu organizáciu SKD (ktorá nemá zdaniteľné príjmy) išli inkvizítorsky tvrdo – zaplatiť!!! Podotýkam, to zákonné nariadenie ide aj tak do koša, zbytočne administratívne úrady preťažuje a nehovoriac o ekológii, šetrení a neviem čím ešte, ako o tom štátna správa v tomto smere farizejsky argumentuje.

Pokuta je pokuta, a tak ako mnohí iní vo vzťahu k Daňovému úradu, či Zdravotným poisťovniam alebo iným inštitúciám (pred ktorými ich štát nechráni, hoci by ich mal, veď si predsa platia štátu pomerne drahý servis), sme ju zaplatili. Pri analýze celého prípadu sme nakoniec ale dospeli k tomu, že je to sociálne a solidárne. Veď tento štát to potrebuje. Je to síce čierna diera, ale je to chudák, žobráčik; za tých 21 rokov predsa nemohol ešte dospieť (to vraj iba v USA sú v takomto veku dospelí), treba mu pomôcť. A tak naše charitatívne peniaze snáď nebudú vyhodené nazmar...  

Ostatná aktualizácia: nedeľa, 08. apríl 2012, 06:49