Je toľko názorov,

Ako žiť.

Každý ti povie návod,

Ako byť šťastný.

Čo treba urobiť,

Čo si treba myslieť,

Ako sa treba cítiť.

No keď sa pozriem okolo seba

A Vidím teba,

Vidím črepiny tvojho srdca rozbitého na márne kúsky

V srdci človeka.

Drahé sestry a bratia, poznáte ma, viete, že nie veľmi často viem hovoriť veľmi filozoficky a dávam vám múdra a citáty z kníh, ale skôr z filmového pásu a podobne. Tak mi dovoľte, aby som aj dneska týmto začal, že či uhádnete, z ktorého filmu je táto hláška? Nepoviem vám ju celú, lebo to by bolo moc ľahké. „Kde si? Neveria mi!" Pacho. Presne tak, keď išli ozbíjať tie vozy, „Tristo hrmených! Stoj! Tisíc hrmených! Čo si hluchý? Nevidíš, že som zbojník? Pacho, kde si? Neveria mi!" Taká veľmi úsmevná, ale prvá čo ma napadla, slávna hláška o tom, keď sa niekto sťažuje na to, že mu neveria. Ale poďme trošku do reálneho života.

(Jn 1,1)

„Na počiatku bolo slovo..."

„Kto nepozná váhu slov, ten nemôže poznať ľudí."

Konfúcius

Úvodnú kratučkú vetu z Jánovho evanjelia osobne považujem za jednu z najdôležitejších a najhlbších myšlienok celej Biblie. Snáď je to preto, že to úzko súvisí s mojou filozofiou a pohľadom na človeka a život. Ja totiž verím, že začiatkom, základom a podstatou všetkého v živote človeka je slovo.

Mňam, sladké. Mňam, mäso. Mňam, mňam, mňam...
Pred niekoľkými dňami začali kresťania novú časť liturgického roka a teraz sa už pomaly chýli ku koncu. Týmto časovým úsekom je pôst. Toto obdobie sa vytrvalo opakuje každý rok. O čom teda vlastne je?
Verím, že pre každého, kto sa preň vedome rozhodol, znamená niečo iné. A každý sa naň môže pozerať inými očami. Sumárne však je o odriekaní.
Niekto sa zrieka dobrôt a telesných pôžitkov. Iní si odrieknu niečo, čo ich baví. Ďalší nájdu niečo pre seba špecifické, čoho sa chcú na čas vzdať a obetovať to.
Prečo to však vlastne robia? Každý urobil toto rozhodnutie zrejme z osobných dôvodov. Väčšina kresťanov, ktorí berú pôst vážne, túži duchovne sa pripraviť na nádherné obdobie liturgického roka, na sviatky Veľkej noci.
Pôst je teda pre nich prípravou. Ako keď sa niekto teší na oslavu a ide sa pred ňou poriadne okúpať a pekne vyobliekať. Presne tak účinkuje pôst na dušu.

Prijať či neprijať dedičstvo? Chodí po svete sám, osamelý, bez domova. Divočinou, nebezpečenstvom. Jeho život spočíva v putovaní po hraniciach mnohých krajín len preto, aby neboli ohrozené nepriateľmi. Bdie nad nimi ako otec nad svojimi deťmi. A predsa o ňom nik nevie. Nik netuší nič o jeho existencii. Je sám, osamelý. A predsa sa za jeho tvrdým a na prvý pohľad nepríjemným zovňajškom skrýva oveľša viac, ako môže okoloidúci či dokonca priateľ čakať. Jeho predkovia zlyhali. Svoju životnú úlohu nezvládli. A on teraz po mnohé desiatky rokov svojho života platí za chyby svojich predkov. Je to Chodec. No prichádza jeho čas. Prichádza s otázkou: Prijať či neprijať dedičstvo kráľov? Svoju rodovú líniu... Zaplatiť za chyby svojich otcov a v prípade úspešného absolvovania tejto skúšky sa stať najmocnejším kráľom. Z úkrytu svojho plášťa povstáva mocný a láskavý kráľ...

Takýto je príbeh Aragorna, kráľa Obnoveného Kráľovstva Gondoru a Arnoru, známeho ako Elessar, z trilógie Pána prsteňov od spisovateľa J.R.R. Tolkiena.

O svätom Štefanovi sa toho veľa nevieme. Máme úryvok zo skutkov apoštolov, kde sa len píše, aký je jeho záver života. Ale ako sa hovorí, nie je dôležitý začiatok, vždy je dôležitý záver. A záver Štefana bol taký, že zomrel ako mučeník. A sú tam také dva dôležité momenty, ktoré sme si asi mali prisvojiť. Po prvé: Štefan si stál za svojím názorom, nech sa deje čokoľvek, aj keď mu hrozila smrť. A po druhé, tých, čo majú odlišný názor, nepokladal za svojich nepriateľov.