Keďže ešte stále nie je možnosť sa stretávať na spoločných sv. omšiach, prinášame vám touto formou homíliu z dnešného dňa 29.3.2020. Príhovor je z rodinnej sv. omše generálneho vikára.

Prinášame vám príhovor nášho generálneho vikára Štefana Záhradníka na aktuálnu tému - pandémie koronavirusu.

Tieto dni najmä rodičia a tiež i učitelia sa snažia zapojiť všetku kreativitu a fantáziu, ktorú majú, len aby udržali svoju domácnosť v chode, rodinu pokope a nervy na uzde. Samozrejme všetkým sa život zmenil a zmeny sú ťažké. Najmä ak nás zastihnú nepripravených. Nie, nemyslím tým hmotné rezervy, ktoré každého zaujímajú, len aby mohol na niekoho zvaliť vinu a pocit svojej neistoty. Kto z nás je naozaj pripravený na zmenu? Alebo lepšie, kto je pripravený sa naozaj zmeniť? Naozaj nie je ľahké zo dňa na deň zanechať za sebou prácu, na ktorú sme dennodenne frfľali, že tam musíme chodiť. Prestať chodiť každý deň do obchodu, kde sme aj tak neradi chodievali. Začať tráviť viac času s rodinou a venovať sa jej, po čom sme vždy tak túžili. Teraz máme čas na upratovanie, opravovanie spotrebičov a skrášľovanie svojej domácnosti, po čom sme vždy tak túžili. Naozaj sa chceme meniť?

Nie panika, ale metanoia – Udalosti, ktoré nás zastihli, môžu viesť k panike. Ale to by bolo nepochopenie tohto javu, pretože akokoľvek je táto situácia pre mnohých ťažká a zložitá, môžeme ju využiť v prospech nášho duchovného života.

Pred nakazením sa koronavírusom dávame si na tvár rúško. Ale čo si máme dať na ochranu pred duchovným koroavírusom, ktorým je hriech? A ten sa šíri naozaj rôznym spôsobom a na všetky strany okolo nás. Preniká cez naše zmysly do fyzického i duchovného tela. Napadá nás neviditeľne, ťažko ho zistiť nejakým výtermi a prístrojmi; jedine dôkladným spytovaním si svedomia a lustrovaním sa Božím Slovom.

Ráno čo ráno teraz vstávam a zdá sa mi, že svet ani ináč nefungoval. Ráno vstať, zobudiť deti, popohnať ich mysle, ktoré sú v prázdninovom režime, do stavu „musíš sa učiť"... Tým pádom sa musím vrátiť niekoľko rokov dozadu do školských lavíc a zároveň sa ocitnúť v profesii učiteľa, ktorú síce milujem, no niekedy sa naozaj necítim dosť kompetentná vysvetľovať danú učebnú látku. Do tohto cesta, z ktorého na konci dňa vzniká koláč všetkých možných chutí a zážitkov, sa primiešava práca s ľuďmi bez ľudí - cez telefón, cez internet, na diaľku. Nezabudnime ani na udržiavanie chodu domácnosti, pretože momentálne máme podaktorí naozaj to šťastie, že máme home office, zároveň s tým však ide ruka v ruke i zabezpečenie kŕmenia hladných krkov seba i našich vtáčatiek. Verte, neverte, sú oveľa viac hladní, keď nemajú zdanlivo čo robiť... A zas prichádza čudne znavený večer, kedy padám unavená z katastrofických správ, ktoré sa naokolo šíria, a zároveň padám plná vďaky za to, že sme dnešný deň zvládli...

Dnešná doba je pre každého človeka iná – si tak, ako je iný každý z nás. Niekto žije v dostatku, nemá vytvorené ani len základné podmienky re svoj život a život svojej rodiny. Niekto môže darovať a rozdávať, iný pomoc potrebuje a v tichosti na ňu čaká.

Dôležitá je ale pre každého z nás jedna vec, ktorú máme bez ohľadu na naše zázemie, spoločnú – a to je harmónia medzi naším duchovným, duševným a fyzickým ja.

A práve ponúknuť a pomôcť našim blízkym v dosahovaní tejto harmónie sa stáva i našou výzvou do budúcnosti – posolstvom SKD a jej poslaním.