Narodilo sa malé dieťatko. Je krásne, voňavé. Je to chlapček. Rodičia ho zahŕňajú láskou od prvého okamihu, kedy vstúpil do ich života.
Z bábätka postupne vyrastá chlapec. Objavuje svet, je vnímavý, všetko chce vyskúšať. Skúša, ako sa zatĺkajú klince kladivom. Ako pílka píli drevo. Rozoberá malé rádio a opäť ho skladá....
Po rokoch z neho vyrastá mladý muž. Hrá futbal, chodí do školy, má kamarátov.
Jedného dňa stretáva svoju budúcu manželku. S otvorenými srdcami jeden pre druhého uzatvárajú manželstvo a tešia sa, že sa z nich po deviatich mesiacoch príprav stanú rodičia.
A tak na svet do tohto manželstva prichádza neskutočne vzácny dar - dieťatko. Malý človiečik. Z manželov sa stávajú rodičia. Z muža otec, zo ženy matka...
Otec otvára svoje srdce novému rozmeru lásky.

Môj malý syn sa jedného dňa zobudil po ťažkej noci plnej silnej bolesti hlávky a bruška a bol naozaj vyčerpaný. Tento jeho stav pokračoval a nič z liekov celý deň nepomáhalo. Jediné, čo situáciu menilo, bolo moje objatie. Vždy, keď som s ním bola a on mi ležal v náručí, svet sa zmenil na znesiteľnejšie miesto.
Pri týchto ťažkostiach sme sa rozprávali o tom, aký je dôležitý spôsob myslenia.

„Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju." Mt 13,45-46
Podobenstvo o perle som vždy brala ako jedno z tých pekných, no nepozastavovala som sa nad ním. Zdalo sa mi nad slnko jasné, o čo v ňom Ježišovi ide. Kupec hľadá vzácne perly, nájde jednu krásnu a kúpi si ju. Našou rečou - hľadáme Božie kráľovstvo a nájdeme ho.
Omyl.
Príbeh má oveľa väčšiu hĺbku, aby sme za ním urobili bodku, hoci má len dve vety.

Drahí veriaci,

je veľmi dôležité starať sa o svoje zdravie a dnešný človek tomu veľmi dobre rozumie. Žiť zdravým životným štýlom patrí k tým najmodernejším trendom. Stačí si pustiť internet, alebo otvoriť ktorýkoľvek časopis, takmer všade nájdeme rubriky, kde nám rôzni odborníci radia, ako sa vyhnúť mnohým nepríjemným chorobám a udržať svoje telo v čo najlepšej kondícii. Aj z kresťanského hľadiska je to veľmi dôležité, pretože zdravie a život sú veľkým Božím darom, ktoré si treba vždy vážiť a ďakovať za ne. No nakoniec aj pri tej najlepšej starostlivosti o svoje zdravie prídeme, pretože staroba a smrť sú nevyhnutným konečným údelom nášho biologického života.

Vzduch vonia prebúdzajúcim sa životom. Na stromoch i na zemi nesmelo kvitnú prvé kvietky. S vychádzajúcim slnkom počuť čarovný spev vtáčikov. Prichádza jar. Prichádza nový život.

Staré sa skončilo? Odumrelo? Áno, dá sa to tak povedať. Zima prikryla svojou perinou staré, odumreté, aby mohlo prísť nové, svieže a nádejné.

Ako je to v našich životoch? V mojom? V tvojom?

Pri pohľade na spoločnosť vidíme zväčša len biedu, žiaľ, nepokoje až vojny, lakomstvo, klamstvo a všetky možné neduhy. Je to ale niečo, čo už odumiera. Pri svojom stíšení dúfam, že všetko toto zlo odumiera i vo mne. I v mojom okolí. A naozaj v celom svete. A s otvorenými očami túžim snívať o všetkom novom, krásnom, spravodlivom. Po Božom kráľovstve prinášajúcom šťastie Nebeskému Rodičovi, ľuďom i mne.

„Podľa môjho názoru..." Vždy sa pozeráme na svet tak, ako si myslíme, že je to najlepšie, najsprávnejší názor na svete. Je to zakorenená túžba v nás vidieť veci tak, aby boli naozaj dobré? Či je to náš egoizmus, ktorý sa prediera na povrch, pretože - Ja viem, čo je správne?

Všetky oči sa už mesiac upierajú na Ukrajinu. Deň pred začatím vojny som čítala nadpis článku „Ukrajinci povolávajú záložníkov vo veku 18 - 60 rokov" a bolo mi ťažko. Ťažko mi bolo už vtedy, keď sa začalo hovoriť o vojne ešte hypoteticky v slovenských a svetových médiách. Celé zle. Ako môžeme plánovať vojnu? Ako o nej hovoriť, že príde? Myšlienka prechádza v slovo, slovo v skutok... Náš svet je svetom uskutočnených myšlienok... Nemysleli sme na mier. Mysleli sme na vojnu a vojna prišla. Myslíme na choroby a tie sú tu. Či naopak myslíme v centre s Bohom a medzi nami je Božia láska? Nie, vojna sa nezačala na ruskej strane, na strane NATO či európskych krajín. Ten prvý počiatok vojny je v nás. Toto všetko, čo sa vôkol nás deje, je len naším vlastným zrkadlom. Zrkadlom môjho/tvojho strachu, mojej/tvojej biedy, mojej/tvojej nenávisti a súdenia druhých... kým sa táto negatívna energia nespojí v spoločnosti, národoch a vo svete. Alebo rozmnožujeme vo svojom srdci pokoj a lásku, ktorá sa vôkol nás v druhých ľuďoch násobí?