Počúvať ticho. Žiť v tichu.
Byť prázdnou nádobou. Zanechať všetky myšlienky v diaľke za sebou.
Hľadať pokoj.
Zbaviť sa všetkého, čo ma zaťažuje a upriamiť celé svoje ja na Boha.
Zjednotiť sa s Bohom...
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Túžba hľadieť do tváre Boha ma sprevádza od detstva. Cítiť Jeho Lásku, Pokoj, Mier i Múdrosť ako hrejivé svetlo na ceste životom, ako osviežujúci vánok v každom dni tu i na druhom svete... Je krásne zjednotiť sa s Ním...
Aká je však cesta do Srdca Boha v chaose, ktorý je vôkol mňa?

Na začiatok by som sa s otázkou obrátil na nejakého gurmána podobného mne samému. Taká malá Veronička, to mám od začiatku zafixované, rozumie dobrému jedlu. Tak sa jej pýtam „Veronika, čo by sa stalo, ak by sme si dali taký segedínsky guláš a namiesto knedle k tomu vyprážaný syr, zapili by sme to jahodovým acidkom a ako dezert by sme si dali puding, banánový, kde by namiesto piškót bola klobáska?"

„...Boh vložil do ľudského srdca túžbu po večnosti. Ako inštinkt sťahovavých vtákov nás táto túžba nasmeruje domov...." John Burke
Večnosť, ktorej pečať nesie naše ľudské srdce, spôsobuje, že všetci túžime po niečom, čo však nedokážeme pomenovať ani pochopiť... Žiadny ľudský zážitok nás neuspokojuje a my hľadáme ďalej... Na pozadí každodenných udalostí, ktorých význam a zmysel nám v danej chvíli uniká, pokračuje naša cesta...

Naša zem i my ľudstvo momentálne čelíme zložitému obdobiu, kedy sa mnoho z nás bojí o svoj vlastný život, či o život svojich blízkych. Naše zdravie je v ohrození vírusom, ktorý je tu s nami už druhým rokom. Vládne opatrenia sa snažia ochrániť nás pred rizikom nakazenia sa, a to zatváraním obchodov, našich obľúbených prevádzok, či odopieraním nám bohoslužieb, i návštev našich blízkych. So snahou „ochrániť nás“ nám nakazujú nosenie rúšok či respirátorov už dlhú dobu a veľa z nás je unavených z toľkých zákazov a príkazov, že zo zúfalstva súhlasia aj s novým očkovaním, ktoré sa teraz začalo ľuďom dostávať.

No kto som ja, že súdim tvrdenia lekárov a odporúčania odborníkov?

Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho.
Zamyslenie:
Je tu pondelok – šibačka, polievačka, kúpačka... Voda prináša čistotu tela a Božie Slovo čistotu duše. A keď máme čisté srdce, niet v ňom Satana, teda ani strachu ani zla. Božie svetlo Lásky môže cez nás žiariť okolitému svetu. My budeme vo Svetle a Svetlo bude v nás. Vtedy sa dokážeme úprimne radovať z krásy sveta, ktorý nám Boh daroval a dokonca ďakovať za ťažkosti, ktoré nás postretnú, než bude náš vnútorný svet srdca a svet vôkol nás krásnym Božím kráľovstvom Lásky a Pokoja. A to je naše poslanie – vytvorme pod vedením Mesiáša svet Božej Lásky!

A zas prichádza nový deň – deň zmŕtvychvstania. Veríme, že Ježiš svojou smrťou smrť porazil. Svojou láskou spojenou s Božím srdcom – Boh ako prvé ja v Ježišovi a Ježiš ako druhé ja Boha – dosiahol vykúpenie duchovného tela človeka. Z Biblie je jasné, že vzkriesený Ježiš už nebol človekom, ktorého je možné vidieť fyzickým zrakom. Veď Ježiš prekračoval čas a priestor. Zjavil sa učeníkom za zatvorenými dverami. Dlhý kus cesty išiel s učeníkmi, ktorí ho však nespoznali, až neskôr, ked sa im dal poznať a potom im náhle zmizol z očí.
Sila zmŕtvychvstania nespočíva v oživení Ježišovho fyzického tela. Je to sila Lásky a Božieho Slova, ktoré nás skrze Mesiáša privádzajú k pravému životu – otvárajú nám brány do Božieho kráľovstva a k naplneniu Božieho sna z počiatku dejín. Svojím rozhodnutím prijať Satana do svojho srdca duchovne zomierame (lebo kto bude jesť zo stromu poznania dobra a zla, istotne zomrie – oddelí sa tak totiž od Boha a života v Božom náručí). Ale prijímaním Božieho Slova skrze Mesiáša získavame nový život a môžeme tak byť vzkriesení a opäť žiť fyzicky i duchovne pravým životom.