/ 0
„Proroci prorokujú klamstvo a kňazi vládnu na vlastnú päsť“ (Jeremiáš 5,31).
Ján Krstiteľ je akoby oceánom, do ktorého sa vlievajú potoky a rieky všetkých božích prorokov Starého zákona. Sám sa označil ako „Hlas volajúceho na púšti“ (Jn 1,23).Preto iba na neho platí laudácia od samotného vteleného Slova – Ježiša Krista, že „Nenarodil sa zo ženy nikto väčší ako Ján“. Len u Jána Krstiteľa oslavujeme jeho narodenie, podobne ako narodenie Bohočloveka a narodenie Bohorodičky. Sv. Augustín (+430) hovorí: „Toto nemôže byť bez významu. A ak si aj nevieme dostatočne vysvetliť takéto vyznačenie, osožnejšie a cennejšie je premýšľať o ňom“ (Kázanie 293).
Vieme, že Ján mal poslanie už skôr, ako sa narodil, keď radostne zaplesal v lone svojej matky Alžbety. Svojím narodením rozväzuje jazyk svojho otca kňaza Zachariáša. Ten mlčí a stráca hlas, až kým sa nenarodí Ján, Pánov predchodca, a vtedy sa mu hlas vracia. Sv. Augustín práve v tomto tajomstve hlasu vidí podstatu prorokovej osoby: „Sú to božské veci a presahujú mieru ľudskej krehkosti. Napokon sa narodí, dostáva meno a rozväzuje sa otcov jazyk. Uváž, čo sa tu stalo, lebo ide o obraz plnej skutočnosti.“ Pokračuje: „Otvorenie Zachariášovho hlasu pri Jánovom narodení je to isté, čo roztrhnutie opony pri Kristovej smrti na kríži. Keby bol Ján zvestoval seba samého, Zachariášove ústa by sa neboli otvorili. Jazyk sa rozväzuje, lebo sa rodí hlas.“
Pravý a falošný prorok
Poznáme varovanie, že v mene Krista v dejinách vystúpi mnoho falošných prorokov, mnoho antikristov, aby ľudí zviedli. Ani dnešné časy nie sú výnimkou. Preto je na mieste poznať rozdiel, kto je pravý a kto falošný prorok. Dištinkcia je pritom jednoduchá. Rozdiel medzi pravým a falošným prorokom je presne taký ako medzi čiernym a bielym, ako medzi mužom a ženou alebo ako medzi živým a mŕtvym.
Pravý prorok hovorí v Božom mene pravdu podľa jeho pokynov aj za cenu, že bude za tieto posolstvá ostrakizovaný, zosmiešňovaný či prenasledovaný. Praví proroci hovorili vhod či nevhod to, čo chcel od nich Boh. Prekonávali strach vo vedomí, že majú podporu od Jahveho, ako vidíme na príbehu proroka Ezechiela, Izaiáša či Daniela a preto neboli závislí na rozmaroch mocných. Ich posolstvá neboli abstraktnými frázami a náboženskými klišé, ale vypovedané do konkrétnych sociálno-politických reálií, o čom svedčí výklad snov babylonským kráľom od proroka Daniela. Prorok Jeremiáš dokonca škandalózne predpovedal zrútenie celého politicko-náboženského systému Židov spustošením Jeruzalema a jeho chrámu, následným odvlečením obyvateľov Júdska do babylonského zajatia. Všetko bez odozvy: „Králi zeme neuverili a občania sveta tiež nie, že by odporca a nepriateľ vkročil do brán Jeruzalema“ (Nár 4, 12). Z tejto traumy, ktorú nasledovali ďalšie až po zavrhnutie Mesiáša, sa doteraz nespamätovali a pociťujeme to všetci.
Falošný prorok hovorí v mene iných bohov, v biblických dejinách najčastejšie v mene pohanského kanaánskeho božstva Bála. Falošnými prorokmi sú rovnako tí, ktorí boli síce ustanovení pravým Bohom Izraela, ale hlásajú svoje názory a tak zneužívajú autoritu proroka a zvádzajú ľud na zlé cesty. Je to podobne, ako keď policajt spolupracuje s mafiou alebo sudca kryje trestnú činnosť, či lekár podáva také medikamenty, ktoré ničia zdravie. Falošní proroci hovorili panovníkom a ľudu len to, čo chceli počuť, teda lichôtky a „dobré správy“, či už zo strachu pred smrťou alebo perzekúciou alebo pre vlastnú slávu. Ironickým faktom je, že neraz nedokázali správne vystihnúť realitu a prorokovali nezmysly alebo bezmocne mlčali a tak sa dostali do nemilosti aj samotných pohanských potentátov, ako čítame v knihe Daniel. Archetypom falošného proroka je istý Hananiáš, ktorý navyše spôsobil pravému prorokovi Jeremiášovmi veľa utrpenia (porov. Jer 28 kap.). Pre všetkých falošných prorokov platí poznávacie znamenie: „V mojom (Božom) mene prorokujú klamstvo a výmysel svojho srdca“ (Jer 23, 25). Podobne sumarizuje ich angažmán kniha Náreky: „Tvoji proroci videli tvoju márnosť a hlúposť, tvoj zločin neodhaľovali, aby ti obrátili osud, ale zreli ti zrenia daromné, klamné“ (2,14).