Ročník 2011

Detradicionalizácia náboženstva

Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 02. marec 2011 Napísal: Mgr. Anna Záhradníková
Dátum uverejnenia Prečítané: 5653x
Vytlačiť

Tradičné hodnoty sa nielen vďaka globaliz­mu začali strácať. V našich rozhovoroch sa skôr vyskytujú slová ako individualizácia a detradicionalizácia. Detradicionalizácia a individualizácia sú dve stránky toho is­tého procesu. Na štrukturálnom stupni má každé indivíduum povinnosť vybudovať svoju osobnú identitu. Tradície už neriadia automaticky tento proces budovania, ale sú len možnosťami, spolu s inými voľbami, z ktorých si každé indivíduum musí vybrať.

 

Individualizácia nie je synonymom egoiz­mu, silnej osobnosti presadzujúcej si svo­je. Je súčasťou človeka a je nevyhnutná: či sa týka života v rodine, v spoločnosti, v náboženskej skupine, kde si vytvára svoju vlastnú identitu, vlastnú reflexiu. Bežný človek sa snaží nenásilným spôsobom ur­čiť si svoje teritórium a hájiť svoje myš­lienky.

Onedlho však majú niektoré naše osobné a vnútorné presvedčenia vyplávať na po­vrch. Ako je to možné? Zistí sa to predsa pri sčítaní ľudu. Otázky budú smerovať na naše vedomosti, úroveň bývania a aj často pretriasanej témy – vierovyznanie.

Posledné sčítanie obyvateľov bolo v roku 2001, kde štatistiky zaznamenali veľký ná­rast prihlásenia sa obyvateľov k niektorej z cirkví.

O desať rokov neskôr si kladieme opäť tie isté otázky. No odpovede budú pravdepo­dobne iné. Aký trend môžeme očakávať? Budú sa štatistiky po­dobať zisteniam, ktoré sa zozbierali v Českej republike? Alebo nás prekvapia niečím úpl­ne iným? Empirické zisťovanie náboženského vierovyznania u našich susedov – v Českej republike - poukázalo na trocha iné svetlo ich priazni voči cirkvám.

Prednedávnom vyšla publikácia Dany Hamplovej a Blanky Řehákovej pod ná­zvom Česká religiozita na počátku 3. tisi­cileti. Ako teda vyzerá religiozita u našich susedov? Platí označenie, že sú ateistickou krajinou? Ako potvrdil tento výskum, Česi strácajú dôveru vo veľké tradičné cirkvi, no na druhej strane vyhľadávajú nové ná­boženské smery a zoskupenia a menšino­vé cirkvi. Dovolím si parafrázovať zo So­ciologickej štúdie (Sociological Studies, Praha, Sociologický ústav AV ČR): Dôle­žitejšie poznatky, ktoré potvrdzujú dávnej­šie zistenia, (kvalitatívne aj kvantitatívne, napr. detradicionalizácia a individualizá­cia náboženstva) poukazujú na významný počet ľudí, ktorí veria v silu magických praktík (napr. pôsobenie amuletov, veštby, horoskopy,...) približne polovica opýta­ných sa hlásila, že veštci môžu predvídať budúcnosť, amulety prinášajú šťastie a lie­čitelia majú schopnosť uzdravovať. Trend posledných rokov je odchádzať z cirkví. Len za posledný rok vystúpilo z Rímsko­katolíckej cirkvi v Rakúsku o 69% viac veriacich, ako v roku 2009. Dôvodom je cirkevná daň, ale aj rôzne (predovšetkým sexuálne) škandály.

Podobné výskumy sa dejú na celom svete. Relevantné výsledky, ktoré sa uskutočni­li v USA v roku 2008 na reprezentatívnej vzorke obyvateľov, bolo zistené, že medzi 10 najreligióznejších krajín patrí Missis­sippi, Alabama, Južná Karolína, kde per­centuálne zastúpenie obyvateľov, ktorí sa vyjadrili, že V ich každodennom živote náboženstvo hrá dôležitú úlohu, tvorí viac ako 80%. Naopak, najnižšie percento - ne­celých 50% - obyvateľov v Maine, New Hampshire a Vermonte uviedli, že nábo­ženstvo pre nich je dôležitou súčasťou života. Geografické znázornenie nám po­ukazuje na to, že krajiny na juhu Ameriky sú najviac „veriace“. Prečo je tomu tak, zrejme vyplýva z ich historických špecifík, kde majú náboženské skupiny medzi svo­jimi prívržencami rozdielne náboženské vzory. Štáty majú rôzne rasové a etnické zloženie, ktoré súvisia s rozdielnymi stup­ňami religiozity. (http://www.gallup.com/poll/114022/State-States-Importance-Reli­gion.aspx)

Vyplýva nám teda z toho, že svet nie je taký ateistický a materialistický ako sa nám na začiatku javil. I keď ľudia prestávajú dô­verovať inštitúcii, veria v nadprirodzeno, veria v duchovný svet.

V posledných dňoch médiá začali napádať cirkev. „Obúvajú“ sa opäť do ich politiky. Rozprúdila sa hlasná debata o ich finan­covaní. Hľadá sa nový, účinnejší model. Taký, aby bol aj „vlk sýty, aj koza celá“. Prihlásenie sa k niektorej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na to bude mať určite tiež dosť značný vplyv.

Uvidíme teda, ako sa ľudia rozhodnú.

Ostatná aktualizácia: nedeľa, 08. apríl 2012, 06:49