Tradičné hodnoty sa nielen vďaka globalizmu začali strácať. V našich rozhovoroch sa skôr vyskytujú slová ako individualizácia a detradicionalizácia. Detradicionalizácia a individualizácia sú dve stránky toho istého procesu. Na štrukturálnom stupni má každé indivíduum povinnosť vybudovať svoju osobnú identitu. Tradície už neriadia automaticky tento proces budovania, ale sú len možnosťami, spolu s inými voľbami, z ktorých si každé indivíduum musí vybrať.
Individualizácia nie je synonymom egoizmu, silnej osobnosti presadzujúcej si svoje. Je súčasťou človeka a je nevyhnutná: či sa týka života v rodine, v spoločnosti, v náboženskej skupine, kde si vytvára svoju vlastnú identitu, vlastnú reflexiu. Bežný človek sa snaží nenásilným spôsobom určiť si svoje teritórium a hájiť svoje myšlienky.
Onedlho však majú niektoré naše osobné a vnútorné presvedčenia vyplávať na povrch. Ako je to možné? Zistí sa to predsa pri sčítaní ľudu. Otázky budú smerovať na naše vedomosti, úroveň bývania a aj často pretriasanej témy – vierovyznanie.
Posledné sčítanie obyvateľov bolo v roku 2001, kde štatistiky zaznamenali veľký nárast prihlásenia sa obyvateľov k niektorej z cirkví.
O desať rokov neskôr si kladieme opäť tie isté otázky. No odpovede budú pravdepodobne iné. Aký trend môžeme očakávať? Budú sa štatistiky podobať zisteniam, ktoré sa zozbierali v Českej republike? Alebo nás prekvapia niečím úplne iným? Empirické zisťovanie náboženského vierovyznania u našich susedov – v Českej republike - poukázalo na trocha iné svetlo ich priazni voči cirkvám.
Prednedávnom vyšla publikácia Dany Hamplovej a Blanky Řehákovej pod názvom Česká religiozita na počátku 3. tisicileti. Ako teda vyzerá religiozita u našich susedov? Platí označenie, že sú ateistickou krajinou? Ako potvrdil tento výskum, Česi strácajú dôveru vo veľké tradičné cirkvi, no na druhej strane vyhľadávajú nové náboženské smery a zoskupenia a menšinové cirkvi. Dovolím si parafrázovať zo Sociologickej štúdie (Sociological Studies, Praha, Sociologický ústav AV ČR): Dôležitejšie poznatky, ktoré potvrdzujú dávnejšie zistenia, (kvalitatívne aj kvantitatívne, napr. detradicionalizácia a individualizácia náboženstva) poukazujú na významný počet ľudí, ktorí veria v silu magických praktík (napr. pôsobenie amuletov, veštby, horoskopy,...) približne polovica opýtaných sa hlásila, že veštci môžu predvídať budúcnosť, amulety prinášajú šťastie a liečitelia majú schopnosť uzdravovať. Trend posledných rokov je odchádzať z cirkví. Len za posledný rok vystúpilo z Rímskokatolíckej cirkvi v Rakúsku o 69% viac veriacich, ako v roku 2009. Dôvodom je cirkevná daň, ale aj rôzne (predovšetkým sexuálne) škandály.
Podobné výskumy sa dejú na celom svete. Relevantné výsledky, ktoré sa uskutočnili v USA v roku 2008 na reprezentatívnej vzorke obyvateľov, bolo zistené, že medzi 10 najreligióznejších krajín patrí Mississippi, Alabama, Južná Karolína, kde percentuálne zastúpenie obyvateľov, ktorí sa vyjadrili, že V ich každodennom živote náboženstvo hrá dôležitú úlohu, tvorí viac ako 80%. Naopak, najnižšie percento - necelých 50% - obyvateľov v Maine, New Hampshire a Vermonte uviedli, že náboženstvo pre nich je dôležitou súčasťou života. Geografické znázornenie nám poukazuje na to, že krajiny na juhu Ameriky sú najviac „veriace“. Prečo je tomu tak, zrejme vyplýva z ich historických špecifík, kde majú náboženské skupiny medzi svojimi prívržencami rozdielne náboženské vzory. Štáty majú rôzne rasové a etnické zloženie, ktoré súvisia s rozdielnymi stupňami religiozity. (http://www.gallup.com/poll/114022/State-States-Importance-Religion.aspx)
Vyplýva nám teda z toho, že svet nie je taký ateistický a materialistický ako sa nám na začiatku javil. I keď ľudia prestávajú dôverovať inštitúcii, veria v nadprirodzeno, veria v duchovný svet.
V posledných dňoch médiá začali napádať cirkev. „Obúvajú“ sa opäť do ich politiky. Rozprúdila sa hlasná debata o ich financovaní. Hľadá sa nový, účinnejší model. Taký, aby bol aj „vlk sýty, aj koza celá“. Prihlásenie sa k niektorej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na to bude mať určite tiež dosť značný vplyv.
Uvidíme teda, ako sa ľudia rozhodnú.