Môže to znieť akoby som sa chystala písať o problémoch na Blízkom východe, ale nie, nemusíme chodiť až tak ďaleko, aby sme pocítili trpkosť týchto slov na vlastnej koži. Ani nejde dokonca o fanatických veriacich, ako sa môže zdať, ale o zlobu cirkevných hodnostárov. Chcem len v krátkosti napísať skúsenosť, ktorú mám z posledných dní.

Vážení smútiaci,

v mene Starokatolíckej cirkvi na Slovensku vyslovujem veriacim Rímskokatolíckej cirkvi úprimnú sústrasť nad úmrtím Vášho významného cirkevného predstaviteľa, zosnulého emeritného diecézneho biskupa a bývalého predsedu Konferencie biskupov Slovenska, Jeho Excelencie Mons. Františka Tondru.

V modlitbách ostáva

ThDr. Augustin Bačinský

arcibiskup Starokatolíckej cirkvi

4. Veľkonočná nedeľa, Jn 10, 11-18

 Kto je Ježiš? Čo znamená jeho život a jeho posolstvo pre človeka? Čo on môže a dáva tomuto svetu? Toto sú základné otázky, na ktoré sa pokúša dávať odpoveď aj evanjelista Ján. Jeho evanjelium je jedna odpoveď v mnohých variáciách, aspektoch a tiež v striedajúcich sa literárnych formách. Často práve Ján používa literárnu formu podobenstva. Používa a rozvíja práve túto formu skôr v asociatívnom zmysle, ako v logickom.

Hlavnou myšlienkou Veľkej noci je víťazstvo Ježiša Krista nad smrťou. A preto môžeme so starozákonným žalmistom zvolať: „Toto je deň, ktorý učinil Pán; plesajme a radujme sa z neho“ (Žalm 118,24).Radostnému vzkrieseniu však predchádzalo bolestné ukrižuj. A tak to býva i v našich životných situáciách. Lenže v čase utrpenia je nám často vízia krajšieho, toho nového života beznádejne zahmlená. A práve vtedy, keď sa už nenapĺňajú naše plány, alebo keď úplne stroskotali, máme sklon k rezignácii a zúfalstvu. Lenže Boh má pre nás víziu! Víziu Veľkej noci, víziu prechodu – Paschy – do zasľúbenej zeme Božieho kráľovstva. Túto víziu nám chce predložiť i dnes, v našej dobe.

Prichádza jar... Slnko začalo silnejšie svietiť a viac hriať. Vôkol nás sa začína všetko zelenať a pomaly už kvitnú i nejaké tie kvietky. A do takéhoto krásneho a pozitívneho postoja prírody prichádza výrub lesov. Že na čo? Na papier predsa... Veď je marec – čas daňových priznaní.

Čítať ďalej... 1 komentár

Ak by sme chceli odpovedať „ rozprávkovo“, tak určite je to Vratko a jeho zázračné zlaté vlasy, ktoré dokážu zmeniť ľudské slzy a bolesť na šťastie a smiech. No aj v rozprávke ich človek nedostane  len tak, bez obety, preukázania súcitu s druhými, odvahy bojovať a viery, že dosiahne svoj cieľ. Už čoskoro si pripomenieme udalosť, ktorá každoročne v nás oživuje vieru a nádej, že naše slzy, slzy nášho sveta osuší prúd krvi  Božieho Syna. Sú však chvíle, keď sa zdá, že je to len rozprávka, ktorá sa odovzdáva generáciám, vzdialená, krásna a neskutočná..., no v hĺbke duše,  každý z nás cíti, že pohľad na kríž v ňom oživí niečo večné a vlastné človeku. Prebudí v ňom  vieru, že všetko má  zmysel a cieľ, i keď nám výhľad kalia slzy.  Ježiš musel prejsť púšťou a pokušením, bolesťou, zradou a smrťou, cez ľudské slzy sa Boh priblížil človeku, aby sa človek mohol vrátiť k Bohu. V čase Veľkej Noci pred dvetisíc rokmi  sa odohral skutočný „rozprávkový“ príbeh  Lásky, ktorá  sa nechcela vzdať svojho stvorenia, svojej súčasti.