Slovenské katolícke noviny

Je Nový rok, čas predsavzatí a želania si všetkého najlepšieho. Ale pre naplnenie týchto skutočnosti je potrebné učiniť niečo aj z našej strany.

Preto sa zamyslime nad sebou aspoň krátko a s tým i spojenými súvislosťami.
Všetci máme určité návyky, a to i náboženské. Ale ak nás za rok v tomto smere účasť na bohoslužbách a náboženskom vzdelávaní neposunie o niečo ďalej, tak potom o čom je to všetko?

Vianoce sú sviatky, ktoré nám všetkým najviac zo všetkých sviatkov prirástli k srdcu.
Až tak veľmi, že ani sa  ich nepokúšame ignorovať, alebo si ich len tak jednoducho nevšimnúť.
Sú to naozaj mocné sviatky. Svojim obsahom tak mocné,  že ešte aj tí, pre ktorých nie je zaujímavý ich pôvodný obsah, sa ich sláveniu nevyhýbajú. Ale čo je tým pôvodným obsahom Vianoc, ktoré sa s dvetisíc ročnou tradíciou dostali až k nám  a dnes a tu? 

A zasa ubehol rok. Ako to len beží,,,,, a viac a viac , a častejšie počuť, že aj to bežanie času sa zrýchľuje. A aj  mne, ako staršiemu už to človeku. sa to tak vidí.
Zasa začíname ročnú púť svojho života. A začiatok cirkevného roka hovorí, že aj tento cirkevný rok, svojou skladbou, nám môže poslúžiť, pri našom kráčaní.
Dnešný text Evanjelia je pre nás darom v tom, že nám pripomína, na čo by nebolo dobré hneď na začiatku zabudnúť, lebo aj na začiatku záleží. Záleží viac, ako sa na prvý pohľad zdá.
Ale začiatok je potrebný pre to, čo bude.

Zdá sa mi, akoby to bolo včera. Všetky významné ulice a námestia boli preplnené davom ľudí. Nie zlovestným, temným, iracionálnym davom, ale jednoducho akýmsi vľúdnym zoskupením ľudí, ktorých dovedna nezdružila nenávisť, deštrukcia alebo bezmyšlienkovitý protest, ale prostá solidarita, túžba po slobode a pocit spolupatričnosti a to človeku dávalo pocit, že týmto davom nie je pohltený a potopený, ale akosi rešpektovaný – celkom ako doma. Áno, mám na mysli nežnú revolúciu a nechcem v tejto chvíli nič idealizovať, len sa v myšlienkach aspoň nachvíľu vrátiť späť k tomu snu, ktorý väčšina z nás vo svojom srdci intenzívne pociťovala.

Aj v Ježišovej dobe boli v Palestíne bohatí obchodníci i vlastníci veľkých majetkov, ktorí často kvôli svojmu majetku, sa museli zdržovať mimo domova. A aby ten majetok, ktorý zostal doma, neležal len tak ladom – skladom,  bez úžitku, potrebovali schopných manažérov.  Túto známu skutočnosť využíva Ježiš na priblíženie jeho predstáv o Božom kráľovstve, o tom, ako sa ono rodí, o tom, že sa nerodí len tak, samo zo seba, o tom ako je to dielo rovnako Božie i ľudské.

Ľudské telo je vo svojej podstate veľmi zložitý organizmus. Na tomto tvrdení by sme sa asi všetci zhodli. Je schopné neuveriteľných výkonov a funkcií, ako každý živý organizmus však potrebuje pravidelný prísun najrôznejších zložiek, z ktorých potom funguje. Potrebujeme kyslík, vodu a v neposlednom rade stravu bohatú na najrôznejšie druhy pre život tela potrebných látok. Nikoho ani nenapadne podceňovať prísun týchto, pre telo tak prepotrebných zložiek. Napríklad taký kyslík, jeho absencia je pre telo zničujúca už po pár minútach. Naučili sme sa, čo je dôležité a robíme všetko pre to aby telo dostalo čo potrebuje.  Ale čo naša duša, priatelia? Čo naša duša, kto pozná čo je dôležité pre ľudskú dušu? Je pre ňu niečo tak dôležité, ako pre telo kyslík, že bez toho nedokáže prežiť? Ak nič nenájdeme, čo to snáď znamená, že hovoríme iba o nejakom stave vedomia, opäť naviazanom na naše telo?

Porozumenie vyjadrení, názorov je vždy podmienené viacerými faktormi. Preto sa ľahko môže stať, že aj zdanlivo jasné vyjadrenia môžu byť nesprávne porozumené a aj zdrojom  ďalších nedorozumení. Na toto nebezpečenstvo možného neporozumenia nemalou mierou vplýva časový odstup medzi vznikom formulácie vyjadrenia, čí názoru a snahou ho porozumieť. Na tento časový faktor  je dobré myslieť aj pri našej snahe porozumieť Kristove slová, aj vtedy, ba myslím si, že práve vtedy, keď na prvý pohľad nám znejú celkom  jasne a zrozumiteľne.

Hospodárska kríza...
Spojenie dvoch slov, ktoré dnes len málokomu z dospelých nenaháňa hrôzu.  Máme strach zo straty zamestnania, bojíme sa, že nebudeme vládať splácať  prípadné pôžičky a úvery, bojíme sa, ako zabezpečíme svoju rodinu... Politici sa aspoň na oko snažia hľadať riešenia, na ktoré vtipálkovia vymýšľajú aj dosť podarené vtipy. Zoberte si len taký krik okolo zabezpečenia Grécka a eurovalu.  Aby vás článok nenudil, jeden z tých mnohých vtípkov pridám: "Keď k nám v roku 863 prišli Konštantín a Metod, ani sme netušili, že po viac ako 1100 rokoch nám Gréci pošlú faktúru..." Úsmevné, či do plaču? Je fakt, že niektorí si robia vtipy, iní hovoria, že je už čas, aby všetko skončilo. Nech to celé konečne praskne. Iní zas hľadajú všetky možné finančné a neviem aké prostriedky, ako sa zachrániť – samozrejme tí, ktorí už na prežitie majú - na úkor tých, ktorí mať nazvyš ani nebudú… Tomáš Baťa roku 1932 povedal niečo, čo ma veľmi zaujalo a myslím si, že je to pravda i pre súčasnosť:

Keď sa povie „Izrael“, ľudia na Slovensku si pravdepodobne zvyčajne predstavia správy z televíznych novín, v ktorých hlásatelia s vážnou tvárou hovoria o výbuchoch bômb, či počte zabitých ľudí v tejto krajine. Ak však človek navštívi tieto krajiny môže zistiť, že hoci situácia v krajine je vypätá, aj tu žijú ľudia svojim každodenným životom. Mne sa tento rok vďaka štipendiu podarilo stráviť jeden mesiac leta vo Svätej zemi štúdiom moderného hebrejského jazyka, preto by som sa s Vami teraz rád krátko podelil o niekoľko postrehov z tejto zaujímavej krajiny, ktoré vo mne stále doznievajú.

Už od detstva, v snahe vychovať zo mňa dobrého kresťana a možno aj človeka, ma rodičia, učitelia,  či samotné prostredie, učilo rozoznávať dobré od zlého. Neskôr, keď som sa aj sám začal snažiť, začínal som častejšie a častejšie počúvať od dospelejších (ako som bol ja): „Ale, z toho si nič nerob, to je taká maličkosť! ...“ Až sa mi stratila schopnosť rozoznávať medzi malým a veľkým, dôležitým a nedôležitým. Obávam sa, nebyť knižočky  Ohromné maličkosti od  Gilberta Keitha Chestertona, netrápil by som sa už nad  týmto problémom.