Teológovia dávajú Jánovi Krstiteľovi mnohé prívlastky, či označenia. Najviac ma však oslovil titul, ktorý mu udelil žurnalista Vittorio Messori-muž produktívnej viery. Veľa ľudí má totiž teologicky správnu vieru, len s jedinou, ale zato podstatnou chybičkou krásy-je neproduktívna. Akosi sa z ich života vytratilo vedomie o Božej prítomnosti a sile v nás. Jedným z najpodstatnejších znakov dysfunkčnej viery je tzv. viera v kauzálny charakter vonkajších vplyvov. Človek s takou vierou hľadá príčinu všetkých pozitívnych i negatívnych udalostí vo svojom živote mimo seba.
Obviňuje okolie za svoje neúspechy, pripisuje mu dominantný vplyv na úspechy. Veľa ľudí si hovorí: „Som hanblivý, plachý. Nedostal som dobrú výchovu, nemohol som študovať... Nikdy mi nič nevychádza... A ak predsa len niečo vyjde, je to kvôli pomoci iných. Takýchto ľudí by americký filozof Richard Rorty označil za ľudí, ktorí nerealizujú svoje človečenstvo, nežijú svoj život.
Nespočetné množstvo ľudí sa takto a podobnými výhovorkami zbavujú zodpovednosti za priebeh svojho života. Oddávajú sa negatívnym myšlienkam, ktoré nakoniec vedú k sebaľútosti. Takíto ľudia sa často potom utiahnu do seba a tvrdia: „Chcem mať svoj pokoj.“ Vyhýbajú sa spoločnosti, začnú byť egocentrickí a nespoločenskí. Sú ľahko zraniteľní a precitlivení, a preto sa stránia ostatných ľudí, aby sa k ich duševným ranám nemohol nikto priblížiť a ešte viac by im tým ubližoval.
Tento postoj je založený na základnom pocite odmietnutia. Veľa týchto osobnostných porúch má korene už v detstve a ich základom boli vyjadrenia rodičov: „Na nič sa nehodíš, z teba veľa toho nebude...“
Cesta k prekonaniu takýchto pocitov menejcennosti vedie len cez poznanie, že svoju predstavu o sebe môžete zmeniť. Je potrebné uvedomiť si, že vonkajšie podmienky, okolnosti a zážitky nie sú príčinou, ale následkom.
Istý lekár spomínal, ako ho pred časom navštívil muž, ktorý bol alkoholikom. „Opísal mi svoj stav a povedal, že keď už raz začne piť, musí pokračovať v pití až do bezvedomia. Stratil na sebou kontrolu a podľa platných zákonov podvedomia sa z neho stal pijan.
Bol to príbeh, ktorý sa vyskytuje v dnešnej dobe často. Žena sa s ním rozviedla, lebo ju podvádzal. Keď sa k nemu odmietla vrátiť, veľmi trpel a toto utrpenie sa premenilo na nenávisť k bývalej manželke. Aby utlmil svoj žiaľ, začal piť. Neustálym otupovaním svojho ducha potláčal v sebe Božiu silu a svojmu podvedomiu vsugerovával slabosť a menejcennosť.
Zvyk vzniká častým opakovaním istých asociácií alebo činností, kým nepreniknú do nášho podvedomia. Tento alkoholik si vo svojom podvedomí zriadil čosi ako službu duchovného barmana, ktorý ho vždy vyzýval, aby si ešte dal pohárik. Keď si dal pohárik alkoholu, stratil nad sebou kontrolu. Nemal vedomé želanie, alebo vôľu piť, ale vôľa jeho podvedomia ho ovládala rozkazom: „Musíš piť!“ Spočiatku išlo o slobodné rozhodnutie piť, ktoré neustále opakoval, kým sa nestalo pevne zakoreneným zvykom. Tomuto mužovi sa ale podľa toho istého zákona, ktorý z neho spravil alkoholika, podarilo alkoholovej závislosti zbaviť. Pravidelne a systematicky myslel na slobodu a vnútorný pokoj a vždy si pred svojím duchovným zrakom premietal film, v ktorom sa cítil voľne, šťastne a plný života. Vo svojej predstave bol už taký, akým chcel byť. Napríklad počul hlas priateľa, ktorý mu blahoželal k tomu, že je triezvy a prestal piť. Kedykoľvek sa dostal do pokušenia, začal si v sebe premietať tento film, pretože vedel, že vedome vytvorené duševné obrazy sa nakoniec vpečatia do jeho podvedomia. To zas podľa nezvratne pôsobiacich zákonov mysle premení naše správanie. Svoje podvedomie môžeme ovplyvniť neustálym opakovaním, intenzívnym presviedčaním a nádejou. Keď si tento muž osvojil predstavu, že sa oslobodil od svojej závislosti a opätovne získal vnútorný pokoj, jeho podvedomie na to patrične zareagovalo. Muž sa zbavil nutkavej potreby piť. Z jeho vedomej vôle (želania oslobodiť sa zo závislosti) sa stala vedomá (vpečatil do podvedomia neotrasiteľné presvedčenie), takže podľa zákonov podvedomia sa táto vôľa musela uskutočniť. Snažme sa aj my prijať do svojho života pravdu, že správna viera musí ovplyvňovať náš život, podobne ako život Jána Krstiteľa, mnohých abstinujúcich alkoholikov a ľudí, ktorých možno v kostole nestretneme a pritom by nám mohli byť vzormi vo viere.
