„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh... všetko vzniklo skrze neho a bez neho nič nevzniklo z toho, čo vzniklo... Tým, ktorí ho prijali, dalo moc stať sa Božími deťmi“ (Jn, 1,1.3.12).
Toto je pointa Vianoc, z ktorej by sme sa mali naozaj tešiť a byť zato vďační. Ale rozumieme vôbec tomu? Prijali sme toto Slovo do svojich sŕdc a cítime sa byť Božími deťmi? Alebo patríme k tým, ktorí ho vlastne vo svojom praktickom živote neprijali, a hlásime sa k nemu len z rôznych zištných dôvodov práve iba na Vianoce?