Na tvoj príchod čakáme

Hoci vo všeobecnosti, a počas adventu zvlášť, my, kresťania hovoríme: „Na tvoj príchod čakáme", mysliac tým druhý príchod Pána Ježiša na túto zem, v praxi je to v spomínanom advente iba príprava na Vianoce, čiže na slávnosť spomienky narodenia Ježiša ako Mesiáša. No ten druhý príchod, o ktorom Pán Ježiš s obavou povedal: „A či Syn človeka nájde vieru, keď príde po druhýkrát", sa nás dotýka iba okrajovo, neurčito a možno iba formálne.

Vieme, že Židia Ježiša ako Mesiáša neprijali, resp. ho nespoznali. Hoci celé dejiny Izraelského národa mali vyústiť v prijatie Mesiáša, tento cieľ podľa nášho kresťanského pohľadu im unikol, čoho dôsledkom sú ich hrozné dejinné peripetie.

A čo my, kresťania, nemôžeme dopadnúť podobne? Vianoce sú zaiste peknou a chvályhodnou spomienkou na Boží dar, ktorým je Ježiš, Syn Boží, ale či si takto chvályhodne nepočínali i Židia, keď verne dodržiavali tradíciu sviatkov Veľkej noci, ako spomienky na vyslobodenie ich z egyptského otroctva? Áno, tradícia je dôležitá, ale samá osebe nestačí. Ona predsa poukazuje na ďalší rozmer a cieľ nášho vykúpenia, resp. účasti na Božom kráľovstve, ktoré bolo ústrednou témou Ježišovho posolstva, radostnej zvesti – Evanjelia. Židia, keďže Ježiša ako Mesiáša neprijali, resp. ho nespoznali, čakajú Mesiáša ďalej, a kresťanom skryto odkazujú: „No, čo sa vlastne zmenilo, keď ste tu mali Mesiáša, a opäť ho očakávate? Nie sme na tom vlastne rovnako?

Predstavte si, že by tu Mesiáš bol už i po druhýkrát, a tentokrát nepoznaný nielen Židmi, ale ani kresťanmi! Otázka by však znela podobne, ako v židovskom prípade: „No a čo sa vlastne stalo? Čo sa tým zmenilo?" Mnohých veriacich však takéto otázky netrápia. Pre nich je totiž Božím kráľovstvom až ten život po fyzickej smrti. A tam...? Akosi bolo, akosi bude. Však Pán Boh je dobrotivý. Pri najhoršom si to nejako v tom očistci odtrpíme, a potom šup do neba.

Takéto správanie je podobné správaniu sa mnohým nezodpovedným rodičom, ktorí si nerobia starosti, ako to bude s ich práve počatým dieťaťom, a veselo si žijú svoj život ďalej. Alkohol, drogy či iné neresti sú ich životným štýlom. To, že dieťa na to doplatí, zbadajú až po jeho narodení.

A podobne je to i s naším životom celkove. Po „pôrode", ktorému hovoríme smrť, nás bezstarostných, nezodpovedných práve v otázkach existenciálnych, ku ktorým patrí hlavne otázka Mesiáša a života podľa jeho slov, určite zaskočí i spoznanie našej existenčnej biedy v duchovnom svete.

Preto zamyslime sa v tomto adventnom čase nad našimi životnými očakávaniami a prehodnoťme svoje pohľady a postoje vo svetle Božieho Slova, ktoré je spoľahlivým Vodcom do Nebeského Kanaánu, resp. do Nebeského kráľovstva. Amen.