Neviem, či je to dobré alebo nie, ale mám ticho v duši. Všade navôkol znejú slová... krásne slová a želania, ... Vianoce...čas lásky a pokoja...hviezda.. dieťa... darčeky....Počujem len slová toľkokrát počuté..., ich zvuk mi znie v ušiach, no zmysel sa stráca.
Čo sa stalo s Vianocami? S tými detskými a čarovnými sviatkami, kedy sme všetci verili , že v tú tajomnú noc sa dejú zázraky... Veď predsa sám Boh „ ďalekého neba“ prichádza k nám... je tu a zostáva s nami.