Neviem, či je to dobré alebo nie, ale mám ticho v duši. Všade navôkol znejú slová... krásne slová a želania, ... Vianoce...čas lásky a pokoja...hviezda.. dieťa... darčeky....Počujem len slová toľkokrát počuté..., ich zvuk mi znie v ušiach, no zmysel sa stráca.

Čo sa stalo s Vianocami? S tými detskými a čarovnými sviatkami, kedy sme všetci verili , že v tú tajomnú noc sa dejú zázraky... Veď predsa sám Boh  „ ďalekého neba“ prichádza k nám...  je tu a zostáva s nami.

Čo sa stalo s človekom?

Stratili sme srdce a dušu dieťaťa? Stratili sme vieru v zázraky?

„ Ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva!“....

- Áno Pane, prosím Ťa , aby som opäť bola ako dieťa a dokázala počuť a vidieť svojím srdcom, aby som našla svoje stratené Vianoce a ticho v mojej duši opäť prehovorí...určite spoznám ten hlas, hlas ticha , ktorým sa prihovára duši láska - pretože Boh je blízko...a vtedy už nebudú potrebné žiadne slová. Stačí , ak tých, ktorých ľúbime  chytíme za ruky a budeme počúvať ticho vo svojej duši ako kričí, že toto sú VIANOCE!  V tej chvíli  svetlá všetkých stromčekov začnú skutočne žiariť a celý svet stíchne, aby počul plač dieťaťa, ktoré sa má narodiť a ukázať nám cestu, ktorú všetci hľadáme.

Želám nám všetkým Vianoce nájdené zázrakom ticha v detskej duši, ktorá verí v tajomnú silu Betlhemskej noci...