Motto Vianoc „Sláva Bohu na výsostiach a na Zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ vyspievali anjeli betlehemským pastierom v deň, resp. v noci narodenia Mesiáša Ježiša. Toto narodenie si pripomíname každým rokom v čarovnej atmosfére vianočnej idyly. 

Z Vianoc sa vytvorila silná tradícia, okrášľuje ju veľa pekných historických ozdôb v podobe piesni, zvykov i umenia.  

Vianoce sú predovšetkým o láske, o malých nevinných  deťoch, o radostnej pohode v rodine a kruhu blízkych. Cez Vianoce prežívame v našich srdciach projekciu tých najkrajších túžob a nádeje vo vzťahoch k naším drahým, túžime po ideáli, ktorý je v nás zakódovaný naším Stvoriteľom, Bohom.

Áno, pekné, krásne prežité Vianoce sú predzvesťou a predchuťou neba. A preto by sme mali žiť počas celého pozemského života tak, aby sme raz aspoň takto vianočne naladení mohli vstúpiť  do duchovného sveta. Veď vlastne takéto krásne, večné Vianoce nám chcel vytvoriť Boh skrze svojho prvorodeného Syna Ježiša Krista.

Je chvályhodné, že počas Vianoc je naše srdce naplnené láskou a pokojom, že sme ochotní obdarovať iných, že náš duch je povznesený nad všednosťou života, ale pozor, aby to nezakrývalo odkaz historického Ježiša a jeho diela, odkaz naplnenia jeho poslania na ktoré ľudstvo stále čaká. Veď bolesť a utrpenie, ktoré nemajú mať miesto v Božom kráľovstve, sú stále našimi nepríjemnými spoločníkmi.

Uvedomme si, že nič sa nedeje náhodou, a že všetko potrebuje svoju dôkladnú prípravu. Stvorenie čohokoľvek nebolo možné v ľubovoľnom okamihu. Ani stvorenie prvých živých bytostí nebolo možné skôr, než bola na to pripravená naša planéta Zem. I objavenie sa človeka vo vesmíre si vyžadovalo mnoho miliárd rokov práce, kozmického, fyzického a biologického vývoja.[1]

Podobne tomu bolo i s príchodom Božieho syna, Ježiša Krista. Jeho príchod bol možný až vtedy, keď ľudstvo bolo pripravené prijať tento najvyšší dar od Boha Stvoriteľa. Príprava ľudstva – po prvotnom páde človeka: Adama a Evy – na tento najvyšší dar „sa uskutočnila v zóne, ktorú nazývame embryonálnou či zárodočnou, a to v hebrejskom národe, ktorý bol na tento príchod, na toto nové stvorenie dlho pripravovaný a prispôsobovaný“.[2]

Áno, stvorenie je dar. I náš život, naše prostredie, sú darom. Čo je to dar, nám určite najlepšie vystihuje skúsenosť rodičovstva pri narodení malého dieťaťa. Veď každý rodič, pokiaľ má cit, vidí vo svojom dieťati to najkrajšie dieťa. A preto sú Vianoce tak silno emotívne a oslovujúce i ľudí s tvrdým srdcom.

Ale odkazom Vianoc je i poukaz na prípravu a spoluprácu s Mesiášom pri jeho druhom príchode. To znamená, že i v tomto prípade sa musia nevyhnutne naplniť podmienky, aby sa jeho príchod a poslanie mohli uskutočniť.

Takže naplňme sa počas najkrajších sviatkov v roku dobrou mysľou, blahodarnou silou a vykročme do nového roka s predsavzatím, že chceme s plným nasadením spolupracovať na novej spoločnosti, ktorou je Božie kráľovstvo.

                                                                       ThDr. Augustín Bačinský

                                                                        arcibiskup 

[1] C. Tresmontant, Základy teológie

[2] Tamže