Hodnotenie užívateľov:  / 2
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 30. september 2014 Napísal: Mgr. Anna Záhradníková
Dátum uverejnenia Prečítané: 2195x
Vytlačiť

Na pozvanie majiteľa Vígľašského hradu bol arcibiskup Augustín spolu s tajomníčkou biskupského úradu pozvaní na posvätenie kaplnky sv. Michaela, ktorá sa nachádza v priestoroch zrekonštruovaného hradu. Tento objekt sa zrekonštruoval podľa starých dochovaných plánov. Arcibiskup Augustín mal pri tejto príležitosti aj príhovor -  homíliu, ktorú vám tu prinášame.

 

 

Stalo sa to skoro pred dvomi tisíc rokmi. Do starobylého gréckeho mesta Atény prichádza misionár nového náboženstva apoštol Pavol. Keď sa dostal do rozhovoru s aténskymi filozofmi, tí ho pozvali na Areopág, ktorý bol verejným rečníckym fórom. Tam Pavol vystúpil so svojím prejavom:

 

Vážení Aténčania! Potešilo ma, že ste ľudia túžiaci po Bohu. Totiž, keď som sa prechádzal po meste a prezeral si vaše posvätné miesta, našiel som aj oltár s nápisom Neznámemu Bohu. A tohto Boha, ktorého uctievate, hoci ho nepoznáte, vám dnes chcem zvestovať.

 

Podobne i ja – ako apoštol Pavol – prichádzam po prvýkrát na starobylé, historické miesto, ktorým je vígľašský hrad, zámok. Som očarený jeho majestátnosťou, obnovenou krásou. Ale hlavne ako biskupa ma zaujala predovšetkým kaplnka sv. Michaela. Kaplnka, v ktorej vám chcem zvestovať tajomného, ešte stále dostatočne nepoznaného Boha.

 

Aténsky Areopág bola aj aristokratickou politickou inštitúciou, kde zasadala rada starších. Areopág, ktorý mal asi 200-300 členov dohliadal na dodržiavanie zákonov a jeho členovia predstavovali aténsku intelektuálnu elitu, ktorá bola dychtivá po poznaní a po novinkách. Verím, že v určitom slova zmysle i vy, ctení prítomní, máte obdobné poslanie a túžby.

 

Pavol vo svojom príhovore pokračuje: „Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem. Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, je Pánom neba i zeme“. No tu by som sa chcel s apoštolom Pavlom rozlúčiť a zamerať vašu pozornosť na inú stať Písma svätého. Totiž na to, ako Boh stvoril všetko ako dobré, dokonca pri stvorení človeka konštatuje, že je to veľmi dobré.

 

Ale prečo potom svet, ktorý nás obklopuje, nespĺňa tieto parametre, či kritériá? Prečo sú stále vojny a iné tragédie? Na príčinu týchto neduhov a nešťastí nám chce poukázať práve patrón tejto kaplnky sv. Michael archanjel... V knihe Zjv 12 sa hovorí: „A povstal boj na nebi. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; i drak a jeho anjeli bojovali, ale nevydržali, v nebi pre nich nebolo už miesta. Veľký drak, starý had, nazývaný diablom a satanom, zvodca celého sveta, zvrhnutý bol na zem a jeho anjeli s ním“.
Ako som už spomenul, Boh stvoril svet ako dobrý. Avšak ako potenciálne dobrý. Nakoľko, ako pozorujeme, všetko okolo nás sa vyvíja, formuje, rastie a dovršuje sa. Tak je to i s celým svetom. A práve v procese tohto vývoja žiaľ, najskôr duchovný svet, resp. jeho časť zlyhala, čo malo potom neskôr dopad i na samotného človeka a celkove celý svet.

 

Vráťme sa však opäť k duchovnému svetu, svetu anjelov. Ako vieme z biblickej tradície Lucifer bol prvý po Bohu, bol nositeľom svetla. Avšak zažiarlil na pozíciu človeka (non serviam) a vyvolal proti Bohu vzburu. Našťastie zasiahol archanjel Michael, ktorého meno znamená „Kto je ako Boh?“, čo podľa židovskej tradície Talmudu bol bojový pokrik, s ktorým dobrí anjeli bojovali proti padlému Luciferovi – Satanovi a jeho anjelom. A obrazne povedané, tieto dobré duchovné bytosti vybojovali akýsi priestor, akúsi enklávu pre samotného Boha, ktorá je obklopená satanským kráľovstvom, pretože žiaľ, po zlyhaní človeka, ktorý mal byť pánom tvorstva, satan okupuje nielen jeho, ale i celý svet. O tom je v Biblii zmienka, ako o pôsobení cherubína, ktorý stráži bránu do raja (Gn 3,24). Pre lepšie pochopenie celej skutočnosti predstavme si nasledovný fiktívny príbeh:

 

Terajší vlastník pán Daniel Rekitar, ktorý obnovil tento zámok a areál je zrazu napadnutý na súde niektorými svojimi spoločníkmi, ktorí si nárokujú na celý jeho majetok. Našťastie má svojich verných rytierov na čele s veľmajstrom pánom Štefanom Nitrianskym, ktorí sa za neho postavia, no žiaľ, ako to v prípade súdov býva, celý proces trvá veľmi dlho, čo spôsobuje škody na príslušnom majetku a nedozierne škody pre záujemcov, ktorí by chceli túto pamiatku nielen vidieť, ale i pookriať pobytom v jej priestoroch. Cítime v takýchto prípadoch tú bezmocnosť a sklamanie? A toto prežíva Boh v dejinách v prípade jeho veľkolepého diela. Preto potrebuje Boh nielen sv. Michaela archanjela a jeho anjelov, ale i nás jeho deti, ktorí začneme s obnovou tohto sveta, podobne, ako sa do obnovy tohto hradu pustil pán Daniel Rekitar so svojimi spoločníkmi a pomocníkmi. Hovorí sa: „Môj dom, môj hrad“. Hrad, jeho mohutné múry majú slúžiť pre bezpečnosť jeho obyvateľov. Dom má však zmysel iba vtedy, keď je pre obyvateľov predovšetkým domovom či už v priamom alebo nepriamom slova zmysle. A domov vo vlastnom slova zmysle je zasa tam, kde sú naši drahí, kde je predovšetkým naša rodina. Preto rodinu treba naozaj chrániť bezpečnostnými hradnými múrmi. A najmä dnes, kedy je rodina nielen ohrozená, ale napadaná rôznymi rafinovanými nepriateľskými útokmi. A keďže rodina je základnou bunkou spoločnosti je napadnutá i spoločnosť. Jej krízu v celosvetovom rozmere pociťujeme i na začiatku tretieho tisícročia, kedy sme si mysleli, že takéto niečo už ľudstvo nezažije. Čo môžeme v tomto smere urobiť my, resp. každý jeden z nás za seba? V tomto kontexte by som chcel poukázať na Františka z Assisi. Obdobie dospievania a roky mladosti syna bohatého obchodníka boli plné mladíckych roztopašností. Nie nadarmo ho volali "kráľom assiskej mládeže". Ako jeho vrstovníci túžil František po rytierskej sláve. Príležitosť sa mu naskytla, keď v roku 1202 začalo Assisi vojnu s Perugiou. Bitka sa pre Assisi skončila neúspechom a František sa dostal do zajatia. Väzenie a liečenie z následkov zranenia ho prinútili zamyslieť sa nad sebou.

 

Avšak tri roky po vojne s Perugiou sa vyberá na ďalšiu vojenskú výpravu organizovanú pápežom proti cisárovi do Apúlie. Po ceste pri Spolete začul tajomný hlas: „František, komu je lepšie slúžiť: pánovi, alebo sluhovi?“ Tu František zanecháva svoju výzbroj a vracia sa do rodného mesta. Pri dlhých prechádzkach po okolí nachádza polozrúcaný kostol sv. Damiána, kde ho Pán z kríža vyzýva slovami: „František, nevidíš, že sa môj dom rozpadá? Oprav ho!“ František si okamžite zadovážil stavebný materiál a začal opravovať kostol. Avšak neskôr pochopil, že bol povolaný opraviť, obnoviť kostol v zmysle ako cirkev.

 

A to je výzva i pre nás. Vďaka vám pán Daniel Rekitar i vaším spoločníkom za opravu skvostu, ktorým je Vígľašský zámok. Prispeli ste tým k súboru hradov – šperkov, ktoré zdobia naše Slovensko, ale prosím vás, ako aj ostatných prítomných, aby sme podľa tohto vzoru opravy kultúrnej pamiatky, opravovali, obnovovali a chránili i tie najzakladanejšie hodnoty, ku ktorým predovšetkým patrí rodina a to podľa Božej normy, podľa Božieho slova. Vígľašský zámok, ako aj mnohé iné na Slovensku po dejinných peripetiách, boli ruinami. Ale sú opäť vzkriesené k životu, pre kultúrny a spoločenský život. Žiaľ i Božie dielo, Boží obraz – manželstvo sa rozbil a treba ho zreparovať. A mnohé rodiny po rôznych nedorozumeniach a zlyhaniach, po rôznych útokoch zlých novodobých názorov a návodov, sa stali ruinami, na ktorých plačú predovšetkým deti. Našťastie však, tak ako je to i v prípade obnovy hradov a zámkov, je možné obnoviť i rodiny a manželstvá. Existuje pre to Boží návod, o ktorom ešte mnoho ľudí nevie, a preto rezignovane žijú svoje životy frustrovane, resp. cez rôzne chvíľkové úniky. Tento Boží návod obsahuje patričné pravidlá a princípy. Veď i pre stavbu hradov a ich obnovu platí podobný postup. Preto zaujímajme sa o tieto Božie princípy, ktoré nám chcú zabezpečiť.. trvalý, večný domov.

 

Že tento život je večný, že má večnú hodnotu, o tom nám niečo naznačuje i kniha, ktorá nedávno vyvolala na internete veľký rozruch. Nesie názov Biocentrizmus. Táto kniha hovorí o tom, že život a vedomie nám predstavujú kľúče k porozumeniu podstaty vesmíru. Tiež je v nej zmienka, že život nekončí smrťou tela, ale že môže navždy pokračovať. Vraj telo prijíma vedomie rovnakým spôsobom, ako satelitný prijímač prijíma televízny signál. Autorom tejto publikácie je dr. Lanza, ktorého noviny New York Times uviedli ako tretieho najvýznamnejšieho žijúceho vedca na svete. Dr. Lanza vo svojej knihe Biocentrizmus tvrdí, že život a vedomie sú pre vesmír fundamentálne. Podľa neho vedomie vytvára hmotu, a nie naopak. Poukazuje na štruktúru samotného vesmíru a zdôrazňuje, že prírodné zákony sú tak dokonale vyladené, že umožňujú existenciu života. A práve to je dôkazom, že inteligencia existovala skôr ako hmota.  No to je téma, ktorá si žiada oveľa viac času na vysvetlenie a zdôvodnenie, a bojím sa, že bez vytvorenia patričných predpokladov, by môj príhovor sa stretol s nepochopením, podobne ako sa to stalo na úvod spomínanému apoštolovi Pavlovi v Aténach. Preto by som chcel nakoniec zaželať predovšetkým Vám pán Rekitar a Vašim spoločníkom, aby investície pri obnove vígľašského hradu vám slúžili nielen pre pozemský úžitok a pamiatku na vás v tomto svete, ale nech sú hlavne aj investíciou pre váš večný šťastný život. Amen.

 

Ostatná aktualizácia: streda, 04. február 2015, 10:16

Komentárov  

 
0 #1 Phyllis 2017-11-04 11:27
I wil rigyht ɑway take hold of ʏour rss feed ass I can't to find
your email subscription hyperlink оr newsletter service.
Dо you've any? Kindly let me realize in order that I may subscribe.
Thanks.

Feel frree to surf to mү weblog: Donnetta Criddle: http://www.bookcrossing.com/mybookshelf/benharman
Citovať
 

Pridať komentár

You are here:   HomeStaršie ročníkyRočník 2014Svätenie kaplnky vo Vigláši