Príhovor Adalrámov deň 2014

V týchto dňoch Slovensko bilancuje v otázke, čo mu Európska únia za desať rokov od vstupu do nej priniesla, resp. vzala. A keďže naša každoročná slávnosť Adalrámovho dňa má práve rozmer európsky, hlavne v zmysle kultúrno-duchovnom, zamyslíme sa predovšetkým nad základnou hodnotovou otázkou, ktorou je rodina, a posúďme či ju súčasný európsky trend posilňuje alebo poškodzuje.

Preto dovoľte mi uviesť na túto tému reflexiu, s ktorou sa ja osobne stotožňujem, a bol by som rád, keby naša cirkev si ju taktiež osvojila a presadzovala v živote.

Rodina vo všeobecnosti z dôvodu nepochopenia jej podstaty a významu je žiaľ v súčasnosti zaznávaná. Dnes sa zdôrazňuje skôr potreba individuálnej slobody pre naplnenie osobných cieľov človeka. Toto však nevedie k jeho uspokojeniu, pretože človek v honbe za osobnými cieľmi nedokáže vytvárať plnohodnotné vzťahy s ostatnými ľuďmi. Avšak rodina založená na požehnanom manželstve jedného muža a jednej ženy je nenahraditeľná, pretože je cestou k naplneniu účelu života, ktorým je prežívať šťastie, čo znamená milovať a byť milovaný. Šťastie nevzniká samo osebe, vzniká prostredníctvom vzájomného vzťahu, ktorý prináša zúčastneným radosť. Preto človek túži a potrebuje lásku, aby mohol prežívať radosť a bol šťastným. Nešťastie vzniká preto, ak človek „nenachádza" lásku, čo vedie ku hľadaniu náhrad za lásku v podobe alkoholu, cigariet, drog, voľného sexu, a iných deštrukčných aktivít.

Rodina je základom nášho bytia v tom najhlbšom zmysle slova. Totiž, vzťahy v našom živote sú založené na prvotných vzťahoch s našimi rodičmi, súrodencami a príbuznými. Toto v nás vytvára i základ nášho vnímania Boha, spoločnosti a seba samého. Rodina je najideálnejším prostredím jestvovania človeka. Je školou lásky, ktorej absolvovanie vedie k naplneniu zmyslu života. Táto škola lásky spočíva v prežívaní štyroch oblastí srdca - detskej, súrodeneckej, manželskej a nakoniec rodičovskej oblasti srdca. Každá z týchto oblastí má svoju vlastnú kvalitu a účel. Postupne sa učíme rozvíjať si svoje srdce prostredníctvom vzťahov lásky existujúcich v týchto oblastiach. Tento postup je chronologický a mali by sme postúpiť do ďalšej oblasti až po dosiahnutí štandardu požadovaného pre predchádzajúcu oblasť. Každá vyššia úroveň má v sebe zahrňovať predchádzajúce nižšie úrovne. Úspešné zvládnutie jednej oblasti nás posúva bez problémov do ďalšej, vyššej oblasti. Ak nedokážeme naplno zvládnuť predchádzajúcu oblasť, potom máme deficit v ďalšej, čo sa prejavuje na kvalite vzájomných vzťahov. Preto nie je vhodné vstupovať do vyššej oblasti bez zvládnutia predchádzajúcej práve tak, ako ísť rovno na univerzitu bez absolvovania základnej a strednej školy. Mnohé problémy v manželstvách exitujú aj preto, lebo predchádzajúce oblasti detskej a súrodeneckej lásky sa náležite nerozvinuli.

Všetky problémy spoločnosti sú v konečnom dôsledku spojené s problémami v rodine a v nedostatočnom rozvoji týchto štyroch oblastí srdca. Spoločnosť je totiž rozšírením rodiny a to, čo sa „zaseje v rodine, sa žne v spoločnosti". Zvyčajne si myslíme, že spravodlivosť, sloboda, mier a prosperita sú výsledkom práce politikov, vedcov a filozofov. Avšak základy týchto hodnôt sa vytvárajú predovšetkým v rodine vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi, medzi manželmi, a medzi súrodencami.

Toľko reflexia. Ako vidíme, to, čo pred nedávnom bolo samozrejmosťou, dnes už musíme obhajovať a brániť. Ak však ostaneme nečinní, laxní a falošne tolerantní, potom i tie vonkajšie „európske vymoženosti", ktorým sa tešíme, obratia sa na prach a popol, ako nám to dejiny neraz dosvedčujú. Pretože stále platí základná pravda: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst" (Mt 4,4). A Božie slovo je nekompromisné. Pretože tu ide o život, a to o život v perspektíve večnosti. Preto buďme múdri a postavme sa vždy na Božiu stranu, i keď si to vyžaduje určité dočasné obete, napokon však príde radosť a šťastie, ktoré prevyšuje krátkodobé konzumné pôžitky, navyše kontaminované jedom, o ktorom častokrát nemáme ani tušenia. A tak nech 10. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie je pre nás výzvou i pre obnovu základných ľudských práv, ktoré sa riadia Božou normou, ktorou je Božie Slovo.

Dovoľte mi však ešte v tomto kontexte poukázať na konkrétny negatívny jav „západného štýlu života", ktorého by sme sa mali varovať:

Psychoterapeut Graham Music tvrdí, že spoločenské zmeny a presun k stále nerovnejšej spoločnosti spôsobuje stratu ľudskej vrelosti; tiež spôsobuje aj odporné až hnusné správanie sa k ostatným. Pri jednaní s ľuďmi strácame empatiu a súcit. Spôsobuje to hektický spôsob života a úzkosť. Žijeme doslova v nepriateľskom svete, a tak sa zdá byť samozrejmosťou, že žijeme v neustálom strese a ostražitosti, aby sme prežili. Z toho vznikajú posuny v správaní človeka.

Štúdie dokazujú, že napríklad adolescentní jedinci, ktorí sú vystavení krutosťam televíznych realít, kde sa ako zábava prezentujú drsné konflikty a sprosté úsudky o druhých osobách, sú v dôsledku toho sociálne ešte agresívnejší.

Doposiaľ sa presadzoval názor, že deti sa rodia ako sebci, egoisti. Séria experimentov uskutočnených na Inštitúte Maxa Planca v Nemecku však hovorí o opaku. Do miestnosti dali skupinu 15 mesačných detí, kde bola i dospelá osoba, ktorá predstierala, že potrebuje pomoc. Bolo tu dokázané, že malé deti majú vrodenú túžbu pomáhať druhým. A čo je zaujímavé, pre batoľatá je odmenou práve to, že pomáhajú. Ale ako náhle tieto deti začnete odmeňovať, napríklad hračkou, rýchlo stratí záujem pomáhať druhým. Neodmeňované deti, ktoré nevedia, že druhá skupina dostáva odmeny, ďalej pomáhajú a stačí im jednoducho to, že pomáhajú.

Z iných štúdií tiež vyplýva, že malé deti sú radšej, keď niekomu niečo dávajú, než keď niečo dostávajú. Sú tiež dôkazy, že keď požiadame adolescenta, aby každý deň urobil jeden dobrý skutok, tak menej prepadáva depresiám.

Graham Music hovorí aj o experimente na teologickej pôde. Skupine študentov teológie nariadili, aby si pripravili prednášku z podobenstva o dobrom Samaritánovi. Polovici študentov bolo povedané, že prednášku musia urobiť ihneď, kdežto druhej polovici dali čas na prípravu. Keď odchádzali z miestnosti, na chodbe bol herec, ktorý hral, že má problémy (študenti nevedeli, že to hrá). Tí, ktorí sa mali ihneď pripravovať na prednášku ho ignorovali, tí druhí sa zastavili a ponúkli mu pomoc.

Áno, stres a rýchlosť života má dopad na náš altruizmus. Je preto nevyhnutné odmietnuť naše hmotárske tendencie, pretože príliš zmonetizovaný západný svet spôsobuje, že úplne strácame kontakt so svojimi sociálnymi povinnosťami. A to sa týka i v prípade malých detí. Totiž ak naučíme svoje deti konzumerizmu, prispejeme tým k tomu, že ich premeníme na egoistické monštrá, nemorálne bytosti bez akejkoľvek empatie k druhým ľuďom. Premeníme ich na vystresované dospelé osoby, ktorých potenciál ako ľudských bytostí bude zlikvidovaný, pretože ich altruizmus bude potlačený ich chtivosťou po majetku a tiež ich úzkosťou.

A na záver trochu odľahčene, ale samozrejme pre patričné zamyslenie. Je to postreh švédskeho psychoterapeuta prof. Dr. Gustava Gejerstama:

Človek vždy veril, že bol niečo iné než obyčajný a lacný materiál, z ktorého je zložené ľudské telo. Ľudské telo vážiace 75 kg je zložené asi z takého množstva vápna, ktoré by stačilo na vybielenie kurníka, z takého množstva fosforu a síry, ktoré by stačilo na zhotovenie krabičky zápaliek, z takého množstva železa, ktoré by stačilo na zhotovenie troch malých klincov, z takého množstva uhlíka, kyslíka, dusíka a vodíka, ktoré by stačilo na výrobu niekoľko listrov vody s kyselinou uhličitou a niekoľko kubických metrov vzduchu, a z menšieho množstva iných lacných a obyčajných látok. Súhrn všetkých týchto látok dohromady má menšiu cenu než 3 €.

Bratia a sestry, my vieme, že naša hodnota je naozaj väčšia, že má dokonca nekonečnú cenu, pretože sme Božie deti. Preto ju neznehodnocujme, ale si ju vážme a zdokonaľujme. Aby sme to dosiahli, máme pre to k dispozícií Božie Slovo, ktoré nech je normou nielen pre nás, ale i pre celú Európu.

Ďakujem za pozornosť a porozumenie.