Keby som vám len mohol povedať, ako veľmi vás mám rád,
Nepochopili by ste to, neprecítili by ste to tak ako ja zakaždým, keď vás vidím sa smiať či plakať.
Nie, nie je to vaša chyba a nie je čas na trápenie sa nad tým.
Veď prečo aj? Prečo žiť v smútku a sebatrýznení za to, čo vás neposúva vpred?
Prečo sa neustále pozeráte na svoje chyby a utvrdzujete sa v nich, že ste slabí a nevládzete to zmeniť?
Prečo cítite potrebu neustáleho pripomínania si zlého, čo vás v živote postihlo?
Obviňujete sa, pýtate rozhrešenie a nevidíte, že som vám už dávno odpustil?
Ako sa na vás môžem hnevať, keď vidím ako veľmi túžite byť šťastní?
Nie, nesúdim vás. Nevidím dôvod usvedčovať vás za činy, o ktorých aj tak viete.
Môj plač a bôľ je skrytý vo vašich každodenných problémoch.
Nie, nie som tam, aby som vás karhal. Stojím pri vás, aby som vám dával chuť žiť.

Čo je to svedomie a aký je jeho význam? Klasická otázka niektorých detí, keď prídu na hodinu náboženstva. Odpoveď sa zdá byť vždy jednoduchá, ale čo nám ukazuje život?
Svedomie je ako zem, ktorú keď silno udupeš, nič z nej nevyrastie. Ani tá burina, ktorá by dala nášmu duchovnému srdcu aspoň trošičku kyslíka z „fotosyntézy" Božieho Slova. Alebo môže byť ako úrodná zem, z ktorej vyrastie obrovský strom. V ňom spievajú vtáky ľúbezné piesne a strom prináša chutné ovocie.
Aj my sa, keď počúvame Božie Slovo a naše svedomie, môžeme občerstviť v tieni Božej lásky a nemusíme sa trápiť v páľave hriechu, ktorý ničí náš život.
Bože, prosím, prekop moje srdce. Prekop starosťami a vlastnými konceptami udupanú zem, v ktorej má rásť Tvoje Slovo, aby bol môj život plnohodnotný a šťastný. Nauč ma pravej pokore a láske. Premeň moje srdce, aby som žila pravý život podľa Tvojho Slova.

Príbeh, podobenstvo, je priam základom Ježišovho učenia. Podobenstvo bolo jeho dôležitou súčasťou. Prečo asi? 1. Príbehy sú pomerne krátke. 2. Dobre sa počúvajú. 3. Veľmi ľahko sa zapamätajú. 4. Nesú v sebe úžasné bohatstvo posolstva. Dokonca sa hovorí, že niekedy majú v sebe toľko informácií ako celá jedna kniha.

Taký príbeh o márnotratnom synovi... Ja zvyknem hovoriť, že je to zhrnutá celá Biblia. Keď ho počúvam, nechám ho vstúpiť do svojho srdca.

Kto sleduje správy v televízii, v rádiu či na internete, môže ľahko prepadnúť niektorému zo strachov, ktoré sa z týchto médií šíria ako mor.

Je potom jednoduché zabudnúť na to, prečo sme na tomto svete. Otec Augustín hovorieval: „Každý prichádza na svet so svojím vlastným poslaním. A to treba poznať a naplniť.“ Je to len našich 5% zodpovednosti, ktorú máme. Zvyšok má na starosti Boh. To, že sa ráno zobudíme, to, že sa Zem točí okolo svojej osi na svojej dráhe, to, že svieti Slnko, to, že mi v žilách prúdi krv a bije srdce... To všetko je Božie úsilie, aby som ja mohla - mohol začať nový deň, v ktorom sa budem snažiť naplniť svoju vlastnú zodpovednosť.

Na začiatku leta som bol na dovolenke v Jordánsku a jeden z fakultatívnych výletov bol do Jeruzalema. Bol to len krátky výlet. Tri - štyri hodinky sme mohli pobudnúť v Jeruzaleme. Niektorí ste tam už možno boli a mohli by sme sa dlho baviť o tom, aký ste z toho mali pocit. Ja som nešiel do Jeruzalema s nejakými pochybnosťami. Nečakal som nejaké znamenie viery, kvôli tomu, že o niečom pochybujem, ale skôr s náznakom zvedavosti a možno aj trocha strachu. Zvedavosti o tom, aký Jeruzalem bude, aký bude mať na mňa dojem. A strachu z toho, lebo som sa bál, či tam naozaj nepocítim Božiu prítomnosť, alebo čokoľvek duchovné, či mystické viac, ako napríklad tu, s vami. Naozaj treba priznať, že sú miesta, ktoré treba navštíviť a nasať z nich duchovnú silu, povzbudenie. Ale Boh je naozaj všade prítomný... V každom srdci a na každom mieste. A tak nikto nie ukrivdený, ak sa na takéto historické, či sväté miesta nedostane - či už z nedostatku financií, alebo zdravia.

„Mami, akou známou osobnosťou by si chcela byť, keby si si mohla vybrať?" jedného dňa sa ma opýtal môj deväťročný synček. Neváhala som a povedala som mu:
„Samou sebou. Tvojou mamou, ockovou manželkou, dcérou svojich rodičov, sestrou svojich sestier... Som vďačná za každý okamih môjho života – radostný i ten ťažký.
Každý z nás je totiž dôležitý tam, kde je. Sme ako kúsky mozaiky. Obraz, ktorý Nebeský Rodič skladá z osobnosti každého jedného z nás na tejto zemi i v duchovnom svete, by nebol úplný, keby niekto z nás vypadol. Presne ako farebná kocka z obrazu mozaiky."