Každý deň sa rodíme pre večný život

Žijeme na megaruskom kole - v dobe, kedy je vôkol nás zhon. Často nás obklopuje strach a kvári nás pocit neistoty. A tu zdvihneme svoj pohľad a uvidíme stromy obsypané pravým zlatom. Iné sú rubínovo červené. Ďalšie postriebrené perleťou. Prišla jeseň. Prišiel čas stíšenia. Čas, kedy podľa dávnych tradícií prichádzame na hroby svojich blízkych a zdobíme ich kvetmi. V tme večera pripomína pohľad na cintorín rozžiarený vianočný stromček. Prišiel čas zamyslenia...
Otec Augustín mi kedysi rozprával takýto príbeh:

Matka cíti, ako sa jej dieťatko pýta na svet. Cíti bolesť zmiešanú s radosťou a vzrušením. Už o niekoľko chvíľ si bude môcť svoj drahocenný poklad s láskou privinúť k srdcu. Sníva o tom, ako bude jej dieťa vyrastať, ako sa bude zo všetkého tešiť, ako bude spoznávať svoje okolie. Verí, že bude šťastné a zdravé. Na svet tak prichádza nový život.
Podobne prežívajú takéto okamihy i naši blízki, ktorí už odišli do duchovného sveta. „Pozrite sa, už prichádza!" Po príchode sa všetci úprimne tešia. Áno, keď bol človek v pozemskom svete úprimný, čestný, pokorný...v duchovnom svete zožne všetku lásku, ktorú zasial vo svete fyzickom. Žneme, čo sme zasiali. Sme takí, akí sme i boli.
Každý deň by mal byť našou prípravou na život po živote. A preto sa úprimne modlime a podľa toho i konajme:
„Pane, urob ma nástrojom tvojho pokoja.
Tam, kde je nenávisť, daj nech prinášam lásku;
tam, kde je urážka, nech prinášam odpustenie;
tam, kde je pochybnosť, vieru; tam, kde je zúfalstvo, nádej;
tam, kde je tma, svetlo; tam, kde je smútok, radosť.
Ó, Božský učiteľ daj, nech sa nesnažím byť povzbudzovaný, ale radšej nech povzbudzujem;
byť pochopený, ale radšej nech pochopím;
byť milovaný, ale radšej nech milujem.
Pretože v dávaní prijímame; v odpustení dostávame odpustenie;
v smrti sa rodíme do večného života."
Sv. František z Asissi
Svojím dobrým životom tak pomáhajme i našim drahým, ktorí nás predišli do duchovného sveta. Pomáhajme im modlitbami, ale i skutkami. Pozývajme ich k našim ťažkým životným skúškam. Oni sú ochotní nám v dobrom pomáhať. Tak môže rásť nielen naše duchovné telo, ale aj ich srdce. Tak sa môžeme zjednotiť na budovaní pravého Božieho kráľovstva.