Zahrajme sa na rodinu – táto skupinka bude hrať rodinu pri nedeľnom obede, táto po návrate všetkých členov rodiny domov, táto na výlete vlakom do Tatier...

Rodina – slovo, inštitúcia, puto... sen... Už ako deti sa hrávame na rodinu – na ocinka a maminku. Snívame o tom, ako raz budeme mať manžela, manželku, deti, dom, domov. Snívame o krásnej a čistej rodine plnej harmónie, pohody a lásky.

Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe, Bože – sv. Augustín. Áno, je potrebná naša integrita s Bohom, s naším Základom bytia. Musíme prekonať naše odcudzenie, ktoré nastalo v dôsledku Pádu.

F. Heer v knižke Bohatší život, v kapitole Otvorený humanizmus, v článku o Teilhardovi de Chardin, okrem iného hovorí: „Ak človek ochorie na rakovinu, dá sa podľa röntgenovho snímku metastáz a podľa toho, nakoľko choroba zachvátila celé telo, zistiť a určiť, za koľko rokov, mesiacov alebo dní zomrie. Svetové náboženstvá však môžu, i keď sú napadnuté smrteľnou chorobou, zomierať v metastázach po stáročia, ba i tisícročia, a pritom môže ešte chorý organizmus vyháňať do sveta pomerne zdravé výhonky, ktoré potom svojím „zdravím" klamú druhých, i samotný organizmus" (F. Heer, Bohatší život, str. 157, Vyšehrad Praha 1969).

„Boh je nám bližšie

ako my sami sebe."

sv. Augustín

To sú tie slová, ktoré vnímame

cez telesnú schránku!

Navzájom!

Nechcem analyzovať politickú situáciu v roku 1968, 1989, ba ani tu terajšiu, pretože evokuje rozdelenie spoločnosti. Tie túžby, ktoré sme v spomínaných rokoch mali, sa nielenže nenaplnili, ale sa ani naplniť nemohli. Totiž, nie je možné ich dosiahnuť momentálnymi politickými prostriedkami, pretože boj za ideály je oveľa hlbší, náročnejší, než prevolávanie hesiel, resp. i znášanie ťažkosti, i tých veľkých, pre dosiahnutie pravej slobody, spravodlivosti a mieru.

Kresťanstvo. Náboženstvo, ku ktorému sa podľa štatistík radí najviac ľudí na Zemi. Spomedzi všetkých náboženstiev som si do svojho článku práve preto vybrala akurát kresťanov. Všetkých nás spája viera v Boha, viera v to, že Jeho syn, Ježiš Kristus, zomrel za nás, za naše hriechy, aby sme my, ľudstvo celého sveta, mohli byť spasení. Isto iste si každý jeden z nás túto spásu zaslúži, pretože všetci sme Božie deti, no nie je to mnohokrát jediná a posledná myšlienka veriaceho človeka? Čo robíme pre to, aby sme si túto spásu SKUTOČNE zaslúžili?