Božia blízkosť

(Ž 139,1b-3) Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.

Román „1984" je asi najznámejším dielom, ktoré napísal spisovateľ Geroge Orwell. Píše sa v ňom o pochmúrnej, tzv. dystopickej budúcnosti, kde na celom svete existujú len tri mocnosti, medzi ktorými neustále prebieha vojnový konflikt. Dej tohto románu sa odohráva v jednej z nich – v Oceánii, ktorej vládne despotická autorita „Veľký brat" ovládajúci obyvateľov tohto superštátu neustálym sledovaním, kontrolou aj na úrovni myslenia a cielenými manipulácimi. Popularita tohto románu spôsobila, že pojem „Veľký brat" sa v ľudskej reči pomerne rýchlo udomácnil a slúži na pomenovanie snahy zo strany štátnych autorít pomocou tajnej služby, sledovania a odposluchu, mať pod úplnou kontrolou svojich občanov. V roku 1999 sa práve týmto pojmom pomenovala celosvetovo úspešná televízna šou, kde súťažiaci žijú v špeciálne postavenom dome, ktorý je izolovaný od svojho okolia, pričom počas svojho pobytu sú neustále monitorovaní systémom kamier a mikrofónov.

V každom prípade si s pojmom „Veľký brat" ľudia nespájajú nič priateľské a pozitívne. Je predsa pre každého z nás krajne neprípustné, aby každá naša činnosť bola sústavne špehovaná a podliehala nejakej kontrole, pretože to silne narúša našu dôstojnosť a oberá nás o naše nesmierne dôležité právo na súkromie. Môžeme tak vzhľadom k uvedenému vnímať pozitívne verše zo žalmu 139, z ktorých vyplýva, že naša činnosť je Bohom nestále sledovaná a nielenže jeho pohľadu neunikne ani náš najmenší krok, ale dokonca už vopred pozná aj moje úmysly a plány? Lenže je tu jeden veľký rozdiel. Veľký brat nás sleduje, aby nás kontroloval a prísne trestal každé naše previnenia voči ním ustanovenému poriadku. Boh nás nesleduje preto, že chce vidieť naše hriechy a zlyhania, ale preto, že chce byť vždy v našej blízkosti, aby nám práve v tých najťažších životných chvíľach vedel podať svoju mocnú ruku. Ako nádherne a povzbudivo znejú Ježišove slová z Matúšovho evanjelia: „Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov." Mt 10, 29-31. Nie, Božia blízkosť nemôže byť pre nás traumou, ale veľkou nádejou a v istých životných chvíľach, keď nás napríklad naši známi, alebo nedajbože naši blízki opustia, keď na nás opovržlivo bude okolie ukazovať prstom, alebo sa v našom veľkom trápení zrazu ocitneme úplne sami, možno jedinou. Nešťastím sú pre nás len tie chvíle, kedy si Božiu blízkosť a pozornosť z nejakého dôvodu neuvedomujeme a nie sme za ňu vďační. Tak napríklad trpko poznamenal aj sv. Augustín vo svojich Vyznaniach: „Ty si bol vnútri, ja vonku a tam som ťa hľadal. Ty si bol so mnou, ale ja som nebol s tebou."

Božia blízkosť človeku je nespochybniteľným dôsledkom Božej lásky a starostlivosti voči každému jednému z nás a ak si ju dokážeme dennodenne uvedomovať a svedčiť o nej, stáva sa nezlomnou oporou v našom živote. Každý z nás si preto s radosťou v srdci môže zopakovať slová apoštola Pavla: „Veď Boh predsa nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo v Ňom žijeme, hýbeme sa a sme." Sk 17, 27b-28a