(Jn 1,1)

„Na počiatku bolo slovo..."

„Kto nepozná váhu slov, ten nemôže poznať ľudí."

Konfúcius

Úvodnú kratučkú vetu z Jánovho evanjelia osobne považujem za jednu z najdôležitejších a najhlbších myšlienok celej Biblie. Snáď je to preto, že to úzko súvisí s mojou filozofiou a pohľadom na človeka a život. Ja totiž verím, že začiatkom, základom a podstatou všetkého v živote človeka je slovo.

Teda, tou najdôležitejšou vecou v živote človeka je vlastne láska. Avšak láska nie je nič abstraktné, je to konkrétny vzťah dvoch ľudí, ktorí medzi sebou komunikujú, čiže z hĺbky svojho otvoreného srdca vyslovujú slovo, ktoré ako ten najcennejší dar svojho vnútra adresujú otvorenému srdcu iného človeka a v tejto vzájomnej výmene tých najcennejších darov svojho srdca sa nekonečne obdarovávajú svojou jedinečnou ľudskosťou. To je teda láska a to je slovo ako začiatok a podstata všetkého.

Tak osobne chápem celý stvorený svet, ako zázračný dar Božieho slova, ktoré v nekonečnej oddanosti Boh zo svojho dokorán otvoreného srdca adresuje človeku a očakáva, že Sám bude obdarený zázrakom ľudského sveta, ktoré sa ukrýva v slove vychádzajúcom z otvoreného srdca človeka.

Úvodná kapitola Jánovho evanjelia sa v našej liturgickej praxi zvykne pravidelne čítať počas vianočných sviatkov. Myslím si však, že aspoň raz by sa mohla prečítať aj počas veľkonočného trojdnia, ktoré symbolicky a liturgickým jazykom vyjadruje tie najpodstatnejšie tajomstvá našej viery. Každé z tých veľkých tajomstiev je totiž jedným úžasným Božím slovom, ktoré chce ľudskému srdcu niečo dôležité adresovať.

Veľký piatok ako tajomstvo Božieho utrpenia, je slovom o uzatvorenom a uzamknutom ľudskom srdci, do ktoré sa svetlo slova dostať nemôže a preto z neho vychádza zloba a ničenie, ktoré je namierené voči nevinným, a ktoré tým zraňuje Božie srdce, pribíja ho na kríž a nekonečne ho mučí. Biela sobota je slovom o úžasnom Božom slove, ktoré na toto uzamknuté ľudské srdce klope, pretože vie, že keď sa mu raz otvorí, zažije zázrak vzkriesenia v jeho živote, ako aj celom ľudskom svete, na ktorý zvlášť v dnešnej pochmúrnej dobe tak zúfalo čakáme.

V tomto svetle sa celé veľkonočné tajomstvo ukazuje ako veľký dialóg medzi Bohom a človekom – dialóg, ktorý začína slovom a vrcholí novým životom. Boh neprestáva hovoriť, neprestáva klopať a neprestáva veriť, že človek je schopný odpovedať. A práve v tejto vzájomnej výmene slov – Božích i ľudských – sa rodí svetlo, ktoré má moc premôcť každú tmu.