Na konci roka v ošiali žiarivých ohňostrojov a na začiatku nového obdobia sa zvykneme zastaviť a zamyslieť sa nad uplynulým časom i nad tým, ktorý práve prichádza. A možno si aj pokladáme otázku „Kto si?", skúmajúcu našu podstatu. Možno si na ňu niektorí nevieme odpovedať alebo odpovedáme bolestným „Nikto" tak, ako Simba v rozprávke Leví kráľ. Hľadáme tak ako on samého seba. Hľadáme svoje miesto v kruhu života. Tí, ktorí ho už našli, učia sa ho prijať. A tí, ktorí ho prijali, ho zaujímajú a žijú podľa svojej vnútornej odpovede.
Dá sa povedať, že sa naše pozície počas rastu na tejto zemi menia – niekedy častejšie, inokedy zriedka. Meníme sa v priebehu času.
Z pohľadu tejto zeme sa narodíme, vyrastáme, dospievame, zakladáme si rodiny, starneme, odchádzame...
Menia sa naše role od dieťaťa navštevujúceho školu cez človeka pracujúceho po muža či ženu odpočívajúceho na dôchodku – teda v ideálnom prípade.
Niekedy meníme svoje školy, zamestnania, bydliská, priateľov...
V podstate však nič z vonkajších vecí nehovorí o našej najvnútornejšej hodnote.
Až bližšia charakteristika seba samého môže odpovedať na otázku „Kto som?". Ako? Môže spočívať v opise našich vlastností, nášho sebavnímania či našich postojov ku konkrétnym témam apod. Tak môžeme ísť do hĺbky nášho srdca.
Je krásne pri tom objavovať vlastnú studnicu pokladov a duchovného bohatstva. Je krásne plniť túto studnicu dobrom a láskavosťou, aby sme z nej mohli potom čerpať nielen my, ale i celý svet, pre ktorého prospech sme tu teraz. Stávať sa každým dňom lepším Človekom. Vyhladzovať zo svojich životov Zlo. Čistiť svoje Ja ako vodu v studničke a nechať sa napĺňať pravou Láskou.
