Krásny hypotetický list Boha duši dnešného človeka... Počúvaj, čo možno aj Tebe dnes Boh chcel povedať...

Keď si sa dnes ráno zobudil, všimol som si Ťa a dúfal som, že mi povieš aspoň vetu, alebo pár slov, prosiac o môj názor alebo ďakujúc za to, čo sa stalo včera. Všimol som si však, že si bol veľmi zamestnaný hľadaním toho, čo si oblečieš do práce. Bol som trpezlivý, keď si utekal z domu, obliekajúc sa, no ani na chvíľu si sa nezastavil, aby si sa zaradoval, že som Ti znova daroval život.

Kvôli Tebe som znova dovolil, aby sa zrodil nový deň. Len preto, aby som Ťa potešil a naplnil radosťou z krásy som zapálil nebo neopakovateľným východom slnka a vymaľoval ho farbami, aké ani najlepší maliar nenamieša. Vzduch okolo Teba som naplnil sladkým spevom vtákov, aby som Ti povedal, ako veľmi Ťa milujem. No ty si si nič z toho ani len nevšimol a prázdny a ochudobnený o toľkú krásu len pre Teba pripravenú si sa bezhlavo rútil ulicami svojho mesta ponorený do pochmúrnych myšlienok o svojej práci. Nie je mi ľúto toho všetkého, čo som pre Teba urobil, je mi ľúto, že si si tým všetkým neskrášlil svoju dušu ty sám, neposilnil ju. Tú silu budeš potrebovať. Ja, Boh, to viem, preto som s najláskavejšou starostlivosťou všetku obživu pre Tvoju dušu pripravil. Nevadí, bolí ma však už teraz Tvoja bolesť a tvoja prázdnota, ktorú by si nemusel cez deň prežívať, keby si sa iba na pár minút zastavil a pozdvihol zrak ku mne...

Pozoroval som Ťa, keď si pracoval... Tak zúfalo si behal sem a tam, tak stratený si bol medzi tým množstvom ľudí, ktorí ťa obklopovali, ktorí sa z Teba smiali, ktorí Tebou opovrhovali, ktorí ťa posudzovali a odmietali, ktorí si Ťa za celý deň ani len nevšimli a ty si sa im tak veľmi vtláčal do pozornosti, pretože si ich chcel neskôr využiť na postup k lepšie platenému miestu. Ja som Ťa požehnával na každom kroku, no ty si moje požehnanie často nechal ležať na zemi. Nevstúpilo do Tvojho srdca, lebo si ho mal pre mňa zatvorené. Nebolela ma Tvoja ignorancia, bolel ma Tvoj smútok, keď si sa pri prestávke na cigaretu a kávu obhliadol a zistil, že nikto o teba nestojí, že síce máš okolo toľko ľudí, ale si v tom množstve sám. Trápila ma Tvoja zúfalosť a Tvoje čierne myšlienky, ktoré som sa snažil rozohnať slovami jedného Tvojho spolupracovníka. Poslal som ho za Tebou, aby ťa zastavil. Áno, bol to ten nevýrazný, pre teba neperspektívny človek, ktorého jednoduchosť nemôžeš vystáť. On, moje milované dieťa, ma však počúva. Ty si ho však odmietol hneď pri prvom slove svojím: „Neotravuj!" A tak som zostal stáť pred tebou s náručím pokoja, posily, radosti, múdrosti a lásky, ktorými som chcel až po vrch naplniť Tvoju dušu. Prešiel si okolo mňa bez najmenšieho kúska záujmu... Nie kvôli mne, ale kvôli Tebe ma to veľmi zabolelo... Ach, moje milované dieťa, čo mám urobiť, aby si si ma všimol, aby si sa zastavil a nerútil sa do úplného sebazničenia... Koniec koncov je to Tvoje rozhodnutie. Môžem ťa nechať tak, veď sa rozhoduješ sám. Ale ja Ťa milujem. Rozumieš mi, MILUJEM... a jednoducho inak nemôžem iba milovať a robiť všetko pre to, aby som ťa z tohto kolotoča smrti vytrhol. Nie kvôli sebe, ale kvôli Tebe, môj milovaný...

Čakal som Ťa trpezlivo celý deň. Dúfal som, že aspoň po všetkej tej práci si ma doma všimneš. Pri Tvojom návrate som videl Tvoju únavu, preto som Ťa chcel okúpať, lebo voda ale aj jej šum, keď prší, odnáša stres. Keď som však po Tebe pustil z nebies dážď, rozzúril si sa a urazil si moje meno. Viem, chcel si vyjsť s kamarátmi von. A oni ťa nechali v tom, že nikde sa nejde a odišli sa zabávať sami bez Teba. Snažil som sa to pred tebou ukryť, aby Ťa to úplne nezničilo, no zajtra sa jeden s nich preriekne a ty sa všetko dozvieš. Zistíš, že ani tí, o ktorých si si myslel, že sú priateľmi, nimi vôbec nie sú. Aby si mal silu vydržať to, poslal som ti nádherný západ slnka – taký, aký sa už nikdy nebude opakovať, aby ťa naplnil silou, aby ti pripomenul, že na tejto zemi si len krátku chvíľu a si stvorený pre večný život v šťastí, neustále sa zväčšujúcom a rastúcom šťastí z lásky, ktorou ťa budem zahŕňať spolu s tvojimi skutočnými priateľmi. Ty si si však zapol televízor a nádherné divadlo farieb západu slnka si stratil. Namiesto toho si sa napĺňal odpadkami zo seriálov, filmov a relácii, ktoré z teba vytiahli posledné zvyšky mojej lásky, dobroty a ľudskosti. Až do nemoty a do úplnej únavy si sedel pred tou skriňou, a na mňa si znovu zabudol a nevenoval si mi ani slovo, ani jeden pohľad... Snažil som sa ťa znova naplniť svojimi milosťami, ale márne...

Všimol som si Tvoju únavu, ako Tvoja duša túži po tichu a tak som zatemnil nebo a zapálil sviečku. Bolo to naozaj krásne, ale Teba to nezaujímalo. Bol si úplne zničený. Poprial si dobrú noc celej rodine, spadol si na posteľ a v momente si zaspal. Moje slzy sa miešali so slzami dažďa, ktorý som opäť zoslal na krajinu, aby vyčistil všetko, čo ľudia svojím konaním zašpinili... Očistilo sa však len to, čo sa môjmu dažďu otvorilo.

Sprevádzal som Tvoje sny hudbou a spevom nočných vtákov, hoci si si to nemohol všimnúť, urobil som to pre Teba, pretože Ťa milujem. Vieš, milujúci robí aj mnoho takých vecí, ktoré si druhý nemôže všimnúť. Robí ich len tak, z lásky... Chcem, aby si vedel, že napriek všetkému, čo robíš, napriek všetkému, čo neurobíš, ja som stále tu – blízko teba. A zostanem verný svojej láske až do konca, lebo inak nemôžem. Som LÁSKA a teba moje jedinečné a neopakovateľné dieťa, milujem...

Mám viac trpezlivosti ako si môžeš predstaviť. MÁM ŤA RÁD a každý deň čakám na Tvoju modlitbu... na tvoj rozhovor so mnou...

Dobre, opäť si sa zobudil a znova som tu s mojou láskou a čakám na Teba, veriac, že dnes ma predsa len v tom behu dní uvidíš a pocítiš, ako veľmi mi na Tebe záleží.

Pekný deň... Tvoj otec BOH.

(Z internetu)