Kresťanstvo. Náboženstvo, ku ktorému sa podľa štatistík radí najviac ľudí na Zemi. Spomedzi všetkých náboženstiev som si do svojho článku práve preto vybrala akurát kresťanov. Všetkých nás spája viera v Boha, viera v to, že Jeho syn, Ježiš Kristus, zomrel za nás, za naše hriechy, aby sme my, ľudstvo celého sveta, mohli byť spasení. Isto iste si každý jeden z nás túto spásu zaslúži, pretože všetci sme Božie deti, no nie je to mnohokrát jediná a posledná myšlienka veriaceho človeka? Čo robíme pre to, aby sme si túto spásu SKUTOČNE zaslúžili?

Som Božie dieťa, v nedeľu zasvätím pár hodín svojho času tomu, že sa prejdem do kostola, odsedím si bohoslužbu a veselo sa znova presuniem do pohodlia svojho domova, na nedeľný obed a „zaslúžený oddych"? Potom od pondelka až do soboty sa znova len ponáhľam za prácou a na Boha si až do nedele nespomeniem. Ruku na srdce, kto z vás sa úprimne modlí a kajá každý večer, každú voľnú chvíľu? Kto z vás si na Boha spomenie aj keď práve nič nepotrebuje a cíti sa duševne vyrovnaný? Nech prvý hodí kameňom, kto je bez viny. Práve preto si myslím, že slovo „kresťan", alebo aj „moslim", „budhista" a ktorékoľvek iné pomenovanie pre veriaceho je len nálepka. To, že sa nazvem kresťanom, automaticky neznamená, že som dobrý človek, že som pravý veriaci. Musíme si uvedomiť, že viera spočíva aj v niečom inom, ako je len nedeľná omša, či „hrdé" hlásanie toho, že sme kresťanmi. Viera je vnútorný pocit, stav človeka. Viera je niečo, čo má v sebe každý človek, či si to uvedomuje, alebo nie. Vieru má v sebe aj ten človek, ktorý sa nenazýva kresťanom, či dokonca „veriacim", pretože Boh je v každom z nás, či už si to uvedomíme, alebo nie. Je to tak, lebo každý jeden z nás je Božie dieťa, je ďalej len na nás, či Bohu dovolíme vyjsť z jeho tesnej klietky vo vnútri nášho srdca, je na nás, či sa rozhodneme odstrániť Satana, ktorý v nás robí rozpory a nedovoľuje nám byť dobrými ľuďmi, dobrými veriacimi. Zamyslime sa, či príliš nesúdime ľudí okolo nás, či už kvôli vzhľadu, situácii v ktorej sa nachádzajú, alebo niečomu inému. Ľudia si musia uvedomiť, že človek, ktorý na prvý pohľad vyzerá tak či onak, má vo svojom vnútri rovnaký boj so Satanom, ako každý z nás. Váš vnútorný Satan vám našepkáva, aby ste niekoho druhého súdili, aby ste ho medzi rečou podpichli, alebo nebodaj ho ohovárali za jeho chrbtom. Toto všetko sú satanské skutky, myšlienky, ktoré musíme vyhnať z nášho vnútra a zahasiť ich napríklad tichou modlitbou, alebo aj účinným ďakovaním Bohu za všetky vaše radosti, aj ťažkosti. Pretože verte či nie, Boh si vás vypočuje v každej situácii, a ak mu zveríte váš život do jeho rúk, pomôže vám vaše ťažkosti premeniť v požehnanie vašej duše. Koniec koncov, naša uštipačnosť, zlosť či závisť voči iným ľuďom je predsa len náš vlastný smútok a nevyrovnanosť. Preto sa poďme pomodliť každý deň, rozprávajme sa s Bohom a oddajme sa mu. Boh nám dokáže pomôcť aj v tých najťažších chvíľach, ak mu to dovolíme. Staňme sa pravými veriacimi, bez nálepiek, bez predsudkov. Buďme len čistými, pravými ľuďmi s dobrými srdcami a nefalšovanou, nekonečnou láskou a dôverou k Bohu.