Sme radi, že sme 30.6.2019 mohli v hojnom počte stráviť krásny deň pri príležitosti nášho svätca Gorazda - Gorazdov deň. Prinášame vám príhovor nášho arcibiskupa pri tejto príležitosti.

 Rozpad Rímskej ríše a Utváranie kresťanského sveta

Doba sv. Gorazda zapadá do doby utvárania kresťanského sveta v západnej Európe, hlavne za čias cisára Karola Veľkého a jeho synov. Avšak tento stredoveký kresťanský svet vznikol predovšetkým vďaka Augustínovskej vízii opísanej v diele Boží štát. Čo predchádzalo napísaniu tohto diela? V roku 410 sa stala príhoda, čo v základoch otriasla vierou rímskeho človeka v nedotknuteľnosť Ríma. Rím padol! Vizigóti pod vedením kráľa Alaricha obsadili Večné mesto a v južnej Galii a v severnom Španielsku – teda na území Rímskej ríše – založili svoj prvý germánsky štát. To bol však iba začiatok konca Rímskej ríše. Avšak najciteľnejším úderom pre Rimanov bolo, že ríša utrpela na svetovej prestíži. Čo je však dôležité povedať, je to, že rímsky štát padol, keď už bol kresťanským štátom.

Avšak kresťanstvo ešte neprešlo do krvi rímskeho občana a tradičný kult rímskych bohov mu ešte nevymizol z pamäti. Rímski bohovia mali ešte mnoho tajných ctiteľov aj medzi jednoduchým ľudom, no najmä medzi poprednými Rimanmi, ktorí medzi osobným blahobytom i slávou na jednej strane a kultom bohov na druhej strane videli príčinnú súvislosť. Medzi rímskym ľudom vyvolal pád Večného mesta nespokojnosť a obavu o ďalší osud vlasti. Tajní prívrženci pohanstva to obratne využili a vštepovali ľudu pochybnosti a nenávisť ku kresťanstvu. Kým ochraňovali ríšu a Rím naši bohovia – hovorievali –, Rím prekvital a nepriateľ ho rešpektoval. Prečo však nedokázal ochrániť Rimanov aj kresťanský Boh? A vzdelaný Riman začal uvažovať o kresťanskej náuke ako o prvku, ktorý mu nezaručuje bezpečnosť. Ba do zmýšľania mnohých Rimanov sa vkradlo presvedčenie a predsudok, že všetky nešťastia, ktoré v ostatných časoch zastihli Rím, zavinilo kresťanstvo, lebo znemožnilo kult bohov a odstránilo tradičné rímske náboženstvo. V takýchto okolnostiach pohania využívali udalosti pre seba, pričom niektorí slabší kresťania začali pochybovať a upadať vo viere. V ovzduší vírilo veľa životne dôležitých otázok, veľa námietok proti kresťanstvu, čo zapríčinilo určitú stiesnenosť aj u kresťanov. Chybou bolo najmä to, že kazatelia v kázňach na takéto námietky neodpovedali. Preto sa žiadalo, aby vystúpila nejaká silná osobnosť, ktorá by vedela obrániť kresťanstvo a odpovedať na najnaliehavejšie otázky. Jej hlavnou úlohou by bolo dokázať božský pôvod kresťanstva oproti pohanstvu. Vtedy na radu svojho priateľa Marcellina, notára a tribúna v Kartágu, Augustín začal písať dielo, v ktorom chcel odpovedať na všetky vtedajšie aktuálne otázky, zavrátiť pohanov a posilniť kresťanov. A toto bol i základ, vízia, pre utváranie a vytvorenie kresťanského stredovekého sveta, v ktorom žil i náš svätec sv. Gorazd. *Rozpad kresťanskej ríše a Utváranie Božieho kráľovstva* Obdobná, ba paralelná situácia je, myslím práve i v našej dnešnej dobe. Totiž, mnohí naši súčasníci si taktiež kladú otázky: ako je to možné, že kresťanstvo, ktoré je tu už dvetisíc rokov, a i keď v dejinách urobilo a robí veľa dobrého, predsa je svet v ňom stále nespravodlivý, je v ňom mnoho nešťastí, a akoby nebolo nádeje, že sa to raz zmení. Dokonca známy súčasný historik Paul Johnson v tejto súvislosti tvrdí: „Počas dvoch tisíc rokov kresťanstva sa ukázalo, že toto náboženstvo malo na formovanie ľudských osudov väčší vplyv než akákoľvek iná inštitucionálna filozofia. Dnes sa však objavujú náznaky, že jeho éra panovania sa blíži k záveru“. I keď spomínaný sv. Augustín vo svojom diele Boží štát hovorí, že kresťanské náboženstvo si nenárokuje, že zachráni človeka pred pozemským nešťastím, ale poukazovaním na večný život mu pomáha preklenúť akékoľvek nešťastia, a hlavne že najvyššie dobro sa dá dosiahnuť len na druhom svete, čiže v nebi; predsa dnešný človek je už iný než ten stredoveký a kladie otázky oveľa radikálnejšie i čo sa týka samotnej viery a nádeje do budúcnosti. Preto mnohí ideológovia novoveku sľubovali raj už tu na zemi. Avšak nedokázali adekvátne odpovedať na existenciálne otázky, akými sú: existuje večný život, čo bude po smrti, ako dosiahnuť večné šťastie a pod. A práve takéto otázky, otázky o spravodlivosti, láske, o túžbe po šťastnom živote, kladie i dnešný hľadajúci človek.

I keď veriaci Augustínovo dielo Boží štát obdivujú aj dnes, no akosi to chce určitú korekciu a doplnenie tohto diela, ba až novú víziu. Preto pokúsme sa na to dnes aspoň poukázať, a verím, že aj v duchu Augustína. Začína dovolenkové obdobie a obdobie prázdnin. A preto viac ako inokedy v roku budeme spätí i s prírodou a jej krásou. Je potrebné si v tejto súvislosti uvedomiť, kto je vlastne Tvorcom či Darcom tejto krásy, tejto nádhernej prírody. Je Ním Boh. Áno, Boh stvoril všetky veci v prírode. Preto všetky veci v prírode sú vlastne Boh. Celé stvorenstvo je Boh sám, takže môžeme povedať, že všetci žijeme v „lone Boha“. Tu môže niekto namietať, že takýto názor je panteizmus. Ale ako si potom vysvetlíme výrok apoštola Pavla: „V ňom žijeme, hýbeme sa a sme“? Zaiste na vyjadrenie tejto skutočnosti by sme potrebovali dokonalejšie slovné modely než tie, ktoré máme k dispozícii. To však nebudeme teraz riešiť. Skôr sa zamyslíme nad tragédiou, ktorá nastala na počiatku ľudských dejín. Totiž, že kvôli tomu, že satan vstúpil do Adama a Evy, tým si zobral i všetky veci v prírode, čiže napadol a zaplavil prírodu, ktorá je Božím Telom. Preto pre záchranu ľudstva Boh potreboval a použil, podobne ako pri stvorení sveta, Slovo.

Boh viedol ľudí skrz Slovo Starého zákona, Nového zákona, a skrz Slovo vedie ho i dnes, aby pozdvihol Adama a Evu, ktorí zhrešili. Týmto Slovom Boh chcel napokon dať ľuďom vedieť o existencii satana. Totiž, ak nebudeme poznať satana, nebudeme môcť zachrániť ľudstvo. Tak, ako napríklad, keď je človek chorý, nemôže sa vyliečiť, pokiaľ nevie, aká je príčina jeho choroby, a kde ho to vlastne bolí. Ale ak poznáme patogén, ktorý je príčinou našej choroby, môžeme tento patogén zničiť a vyliečiť sa pomocou správnych liekov alebo injekcií. Toto Slovo hovorí, že ak by človek nezhrešil, Boh by bol pod nadvládou človeka. „Boh je pod nadvládou človeka“ môže byť chápané v tom slova zmysle, že Boh je ako matka a človek je ako dieťa. Dobrá matka dáva dieťaťu všetko, čo dieťa chce, čo potrebuje. Ak dieťa plače, matka mu dáva mlieko a vymieňa mu plienky. Taktiež, keď sa dieťa cíti chorľavo kvôli vysokej teplote, matka vezme dieťa do nemocnice. A tak vzťah medzi matkou a dieťaťom a vzťah medzi Bohom a človekom je to isté. Pôvodne Boh konal úplne v prospech človeka. Boh dal človeku všetko. A vďaka tomu sú jedlo, šatstvo a príbytok, základné potreby dané ľuďom celkom prirodzené. Napríklad, deti sa nestarajú o jedlo či o živobytie. Nie je tu nič, o čo by sa museli starať, pretože ich otec a matka im všetko nachystajú. A tak, keby človek nezhrešil, Boh by nám toto všetko zaobstaral. Boh vidí človeka ako svoje dieťa. Preto nám Boh dáva všetko. Ale Boh nám môže dať niečo len vtedy, ak odstránime satana z našich sŕdc a myslí. Preto poďme teda vyhladiť satana na zemi pomocou Božieho Slova, a vytvorme zem, kde môže Boh pracovať a spolu s nami sa radovať. Ak sa odstráni z človeka satan, Boh bude môcť do človeka vstúpiť. Ak sa tak stane, človek sa stane jedno s Bohom a dosiahne večné šťastie. Dnes ľudia ťažko pracujú, aby zarobili peniaze, pretože si myslia, že peniaze sú láska, šťastie. Ale ľudia popri tom, ako zarábajú peniaze, sa stávajú viac a viac nešťastnými. To preto, lebo je to satanská láska. Ale ak človek dosiahne Božiu lásku, bude šťastný. Preto najlepšie je priľnúť k Bohu, aby sme získali jeho lásku. Pôvodne ľudia nemali žiadne choroby. Pôvodné nebo na zemi je prekrásny svet, ktorý si hriešni ľudia nevedia ani predstaviť. Je podstatou Slova priniesť na zem Božie svetlo. Na úvod tohto roka sme si hovorili o terapii Svetlom. Niektorí z nás si ju už čiastočne vyskúšali a zažili patričné ovocie. Táto terapia je určená ale pre vás všetkých, a budem rád, keď budete mať o ňu záujem a pocítite jej blahodarné účinky. Na tom, aby dnešné ľudstvo mohlo byť úplne uzdravené a mohlo byť účastné Božieho kráľovstva, Božieho štátu, o čom v určitom slova zmysle hovoril sv. Augustín, a o čo sa zaslúžili i naši dobrí predkovia, medzi ktorých patrí i náš dnešný oslávenec sv. Gorazd, ako aj sv. Cyril a sv. Metod, či mnohí iní, a preto im patrí naše veľké ďakujem; no predovšetkým však patrí vďaka nášmu Bohu, nášmu najlepšiemu Rodičovi. Sv. Gorazd ako učený muž, o čom hovorí sv. Metod, zaiste poznal augustínovskú víziu, a preto aj my, jeho stúpenci, ctitelia, by sme sa mali v dnešných časoch zaujímať o pokračovanie tejto vízie pre dnešnú dobu. Zaujímať sa o Slovo Ducha Svätého, ktoré nás uvedie do plnej Pravdy. Amen.