Prvé Vianoce

Dnes sú Vianoce prakticky sviatkami celého sveta. Vianočnú výzdobu som videl už koncom novembra nielen u nás, či v Čechách, ale i Kórei, v Soule, a tak je to i na iných miestach našej planéty.

Ale zamysleli sme sa, v tomto častokrát vianočnom zhone, ako to bolo na prvé Vianoce? Ako to bolo v tom, dnes už slávnom vianočnom Betleheme? Ako to tam vyzeralo, ako sa tam slávilo, a čo sa tam vlastne udialo?

O prvých Vianociach sa stručne zmieňuje hlavne evanjelista sv. Lukáš: V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.

Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.

V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujeme vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach". A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle".

Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán". Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané (Lk 2, 1 – 20).

Nezabudnime sa ale v minulosti

Minulosť, história v pozitívnom smere má hodnoty, ktorým treba venovať pozornosť. Sú odrazovým mostíkom pre prítomnosť i budúcnosť. Ale ak by sme to nevideli v tomto slova zmysle, musíme si dávať pozor, aby sme sa nezabudli v minulosti. Pretože žiť len v nostalgii, ospevovať minulé činy, i keď sú hrdinské, a nekonať alebo neposúvať sa ďalej, to by sa určite nepáčilo ani tým našim hrdinom z minulosti, ba naopak.

Vianoce sú naozaj krásne sviatky, avšak ostať iba pri tom betlehemskom dieťati a nerešpektovať jeho odkaz z dospelosti, je tragédiou ľudstva. Preto zamyslime sa v kontexte zjaveného Božieho slova, čo sa to v minulosti stalo, aby sme teraz dokázali pracovať na diele, ktoré nám prinesie budúcnosť pre radosť nás všetkých: pre tých, ktorí už odišli z pozemskej scény, i pre tých, ktorí sa angažujú, aby sa dožili jednak už tu na Zemi Božieho kráľovstva, ako aj potom v Duchovnom svete.

Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo (Iz 9,1). Tak sľubuje prorok Izaiáš svojim starozákonným súčasníkom Božiu víziu, ktorú má raz uskutočniť vytúžený Mesiáš.

Ako sa od proroka Izaiáša dozvedáme, podstatou zjavenia je tu svetlo. A toto svetlo zažiarilo práve v betlehemskej noci, v čase narodenia Mesiáša Ježiša. Zažiarilo najskôr obyčajným, jednoduchým, určite ale pokorným ľuďom, pastierom: „Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva" (Lk 2,9). Podobne toto svetlo zasvietilo aj intelektuálom, taktiež ale pokorným a poslušným, trom kráľom či mudrcom, ktorí prišli do Jeruzalema z krajín vzdialeného východu. Tí hovoria kráľovi Herodesovi: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu (čiže svetlo) na východe a prišli sme sa mu pokloniť" (Mt 2,2).

I my dnes potrebujeme takúto hviezdu, svetlo, a to veľké svetlo, pretože v spleti umelých svetiel, i keď vianočných a krásnych, strácame orientáciu, hlavne čo sa týka základných hodnôt potrebných pre život nielen pozemský, ale i večný.

Preto v tomto vianočnom čase, ako aj pre nastávajúci rok 2020, vám želám veľké svetlo, ktoré nám prináša plnosť Božieho Slova.

Váš arcibiskup Augustín