Čo dnes ľudí trápi? Čo ich dnes oslovuje? Každý hľadá svoje šťastie, odpovede na otázky, ktoré ho z času na čas pália viac a viac...

Podľa prieskumov najviac ľudia vo svojom každodennom živote riešia, čo budú jesť, ako schudnúť, čo si obliecť... Potom prídu i takí, ktorí sa pozastavia vo svojich materiálnych starostiach a pýtajú sa, kde je ich šťastie? Kde ho majú hľadať? Kde je láska, po ktorej každý na svete túži? Ako je možné, že keď ju raz mali, po čase im niekam ušla?

A tu sa vytvára široký priestor pre rôznu motivačnú, duchovnú a inú literatúru, pre prednášajúcich, koučov apod. Hádam väčšina z nich hovorí, že základom je vnútorná harmónia. A veru, je to tak. V akom zmysle ale? Kde a ako ju nájsť? Vo svojom vnútri – no kde tam? I naše vnútro je hotový palác, v ktorom uponáhľané ja dokáže veľmi ľahko zablúdiť.

I tak si ale myslím, že hoci by sme aj nezablúdili a mali vo všetkých podstatných veciach jasno, musíme vedieť, kam smerovať. Ku komu. K sebe? To mi dosť zaváňa narcizmom, ktorý je mega problémom dnešnej spoločnosti. Egocentrizmom – áno, hľadáme seba, svoje ja staviame na prvé miesto a potom sa čudujeme, že sme frustrovaní, keď sa nám nedarí splniť si vlastné očakávania, ktoré dávame sami sebe.

V čom teda tkvie ten problém? Nehľadáme totiž svoje pravé ja. Po všetkých peripetiách nachádzame iba svoju rozbitú škrupinku a to naše najhlbšie vnútro ostáva stále niekde hlboko ukryté.

Počula som krásny príbeh, ktorého zlomok mi utkvel v srdci. Malé štvorročné dievčatko na seba pozerá do zrkadla a hovorí: „Tam za tým dievčatkom som ja." A veru áno – tam za tým naším zovňajškom je naše najvnútornejšie ja – naša duša, náš duch, naše srdce. A s ním je neodlučiteľne spojený Boh. Veď sa zastavme – privrime oči – veď v nás je Boh – naša najvnútornejšia podstata...

Všetko, čo je vôkol mňa, je tu pre mňa – hmyz, voda, zem... Všetko spolupracuje pre to, aby som tu mohol žiť ja.

Z toho mi vyplýva len jedno – je tu taká veľká sila, taká obrovská energia lásky, ktorá presahuje a napĺňa všetko a všetkých. Napĺňa i mňa. Je mojou súčasťou. Aké je to krásne, keď si uvedomíme našu vlastnú podstatu, naše najvnútornejšie ja.

Kde teda hľadať lásku? Kde nájsť šťastie? Áno, v nás samých – v Bohu, našom rodičovi.