Ráno čo ráno teraz vstávam a zdá sa mi, že svet ani ináč nefungoval. Ráno vstať, zobudiť deti, popohnať ich mysle, ktoré sú v prázdninovom režime, do stavu „musíš sa učiť"... Tým pádom sa musím vrátiť niekoľko rokov dozadu do školských lavíc a zároveň sa ocitnúť v profesii učiteľa, ktorú síce milujem, no niekedy sa naozaj necítim dosť kompetentná vysvetľovať danú učebnú látku. Do tohto cesta, z ktorého na konci dňa vzniká koláč všetkých možných chutí a zážitkov, sa primiešava práca s ľuďmi bez ľudí - cez telefón, cez internet, na diaľku. Nezabudnime ani na udržiavanie chodu domácnosti, pretože momentálne máme podaktorí naozaj to šťastie, že máme home office, zároveň s tým však ide ruka v ruke i zabezpečenie kŕmenia hladných krkov seba i našich vtáčatiek. Verte, neverte, sú oveľa viac hladní, keď nemajú zdanlivo čo robiť... A zas prichádza čudne znavený večer, kedy padám unavená z katastrofických správ, ktoré sa naokolo šíria, a zároveň padám plná vďaky za to, že sme dnešný deň zvládli...

Otec arcibiskup Augustín mi v nedeľu povedal krásnu myšlienku, ktorú som následne mohla predniesť deťom v rámci domácej bohoslužby slova – Naokolo sa šíri nebezpečný vírus. Je všade. Zapĺňa naše telá, naše mysle chorobou i strachom. Uvedomme si ale, že ten vírus je Satan. Zlo pochádza od neho, nebezpečne rýchlo sa šíri a my, keď nad ním máme zvíťaziť a prežiť, musíme s ním bojovať a do sveta zasiať vírus Božej lásky.

Áno, našou úlohou teraz je rozšíriť do sveta iný vírus – Boží vírus lásky. I tento sa dokáže rýchlo šíriť – pozrime sa na lekárov a zdravotné sestry, ako sa snažia liečiť chorých, pozrime sa na predavačky, šoférov prostriedkov verejnej dopravy, na všetkých zo záchranných zložiek, na predavačky, na všetky opomínané profesie (napr. smetiarov) a na mnohých ďalších, ako sa snažia pomôcť svojmu okoliu prácou, ktorú vykonávajú. Áno, patrí im veľká vďaka. Osobne to vidím tak, že sa cez nich dostáva vo svete tmy strachu na povrch Svetlo dobra a lásky.

Bojujme teda proti zlu svojou vďačnosťou – za všetko krásne a dobré, keď sa pozrieme von z okna – za slnko, ktoré dáva teplo a svetlo, i za dážď, ktorý dáva vlahu a úrodu, za spev vtákov, za prebúdzajúcu sa prírodu, za naše rodiny, susedov, domovy, za naše zdravie, za svoj zrak a sluch... Nezabúdajme ale ani ďakovať za všetky ťažkosti, ktoré nás a náš svet postretnú – za prípadné choroby, za nekomfort, ktorý je v dnešnom čase súčasťou každého dňa... (1 Sol 5, 17 – 18 Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás! Rim 8, 28 Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia.) Ak sa v srdci zjednotíme s Pravou láskou, naplníme ňou svoje mysle a telá, potom všetok strach zmizne a v tejto slobode dokážeme poraziť spomínané zlo. Dokážeme žiť plnohodnotný, krásny život.

Tak verme tomu, že s dušou plnou úprimnej vďačnosti všetko zvládneme a „Zvíťazíme určite"!