V Preambule Ústavy SR sa okrem iného uvádza: „My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva... sa uznášame ... na tejto ústave:"

Čiže na základe takéhoto cyrilo-metodského dedičstva sa zaväzujeme vytvárať zákony a pravidlá. To znamená, nastavujeme sa na cyrilo-metodskú tradíciu a v modlitbách dokonca prosíme: „Dedičstvo otcov, zachovaj nám Pane!" Avšak niektorí alebo mnohí už odmietajú toto dedičstvo otcov na spôsob odmietnutia dedičstva po rodičoch. V prípade odmietnutia dedičstva po rodičoch je to preto, lebo by po nich zdedili dlhy. A preto v tejto súvislosti sa naskytá otázka, že by niekto taktiež mohol zdediť dlhy z cyrilo-metodského dedičstva? No, na základe súčasných politických turbulencii vo svete, by to mohol niekto aj takto falošne vyhodnotiť.

V súčasnosti sa totiž nielen na našej politickej scéne, ale i vo svete, stretávajú dva silné prúdy: konzervatívny a liberálny. V Amerike, v Anglicku, ale i v Prahe, ba zaznamenal som pokusy i na Slovensku, a na iných miestach vo svete, začalo búranie pomníkov či pamätníkov pripomínajúcich určitú ideológiu z minulosti. Je to davová psychóza týchto dní, a zdá sa, že veľmi nebezpečná. Známy filozof a historik umenia Jacob Burckhardt (19. stor.) určite by to vyhodnotil ako prejav dejinnej krízy.

Tento stav a postoj vyvoláva otázky. Otázky určené i nám, hlavne v súvislosti s cyrilo-metodským dedičstvom. Naozaj túžime po tomto dedičstve, resp. naozaj tomu rozumieme? O aké to dedičstvo tu vlastne ide?

Pred nedávnom som na internete čítal správu pod názvom Zrušené kostoly v Belgicku a Holandsku. Bolo k tomu i krátke video, uvedené titulom „Takéto obdobie svet v priebehu stáročí ešte nezažil". Z neho je vidno, ako v týchto krajinách z krásnych historických kostolov urobili Nočný discobar, kaviareň, hotel, fitness, divadlo, knižnicu, telocvičňu i mešitu.

Áno, zastihla nás nielen korona, ale i duchovná dejinná kríza. Nachádzame sa na určitej ideologickej a spirituálnej spoločenskej križovatke. Je na nás, na akej ideológii chceme obnoviť alebo vybudovať novú spoločnosť? Mnohí politici zavádzajúco hovoria, že spoločnosť nesmie byť budovaná na žiadnej ideológii. Ale pritom rafinovane presadzujú svoje ideologické názory a presvedčenia.

Pri rôznych dejinných hnutiach stali v popredí ich protagonisti či myslitelia. Napríklad za takým odvážnym výrokom či výzvou (evanjelium z minulej nedele) akou je: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden",stal úplne jasne Ježiš Kristus, čím vyžadoval 100% oddanosť, vernosť.

A tak si opäť položme otázku: „Máme iba spomínať na históriu, alebo máme na základe ducha velikánov prispieť svojím podielom novej spoločnosti?" Treba si totiž uvedomiť, že Cyrilo-metodská misia bola i politickou misiou, a ako politická bola i zlikvidovaná. Ale teraz tu nejde len o politiku, o spravovanie veci verejných či o manažment spoločnosti, ale o samotný obsah spoločnosti. My potrebujeme novú spoločnosť nastavenú na Božie pravidlá, zákony podľa Božieho Slova. A to je práve duchovný odkaz dedičstva našich otcov, resp. ich túžba!

V tejto súvislosti chcel by som podotknúť veľmi dôležitú skutočnosť, ktorá sa v dôsledku sekularizácie takmer vytratila i z nášho náboženského slovníka. Totiž, kým si nanovo neosvojíme pojmy Boh, Satan, a diagnostiku problémov na tomto základe, tak sa nedostaneme ku konečnému vyriešeniu problémov ani osobných ani spoločenských.

Preto nedovoľme vymazať základné náboženské a duchovné pojmy, pomenovania, pretože lepšie adekvátne výrazy nemáme. V inom prípade tzv. pokrokový intelektuálny svet nás bude zavádzať, ako to robí napríklad v prípade pojmu gender. Na jednej strane hovoria, že tu ide o rod, podobne ako v prípade pohlavia, ktoré sa označuje ako sex. Avšak v prípade slova sex tvrdia, že to znamená na jednej strane pohlavie, ale tým je označovaná i sexuálna činnosť. No v prípade gender, ktorý má nahradiť biologické pomenovanie rodu, je takisto označením biologického rodu, ale zavádzajúco ho zároveň prenášajú aj na označenie sociálneho rodu.

A preto o to potešiteľnejšia je správa z ruského referenda, ktoré sa konalo v týchto uplynulých dňoch: V ňom sa predkladá, aby sa v ich ústave uviedlo, že Rusko zjednotenou tisícročnou históriou zachováva pamiatku predkov, ktorí im „odovzdali ideály a vieru v Boha". Okrem toho je predkladaná úprava, ktorá určuje manželstvo, ako zväzok muža a ženy. Čiže to absolútne korešponduje s naším cyrilo-metodským dedičstvom.

Naše poslanie vyplývajúce z dedičstva našich otcov je vyjadrené slovami dnešného evanjelia:Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.

Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta" (Mt 28, 16 – 20).

Stretnúť sa s Božím Slovom, so Slovom pre dnešné dni, môže vyvolať u „niektorých" taktiež pochybnosti. Preto je potrebné, sa najskôr toto učenie, Božie učenie pre dnešné dni dôsledne naučiť, aby sme ho mohli potom na základe svojho presvedčenia a sily Ducha Svätého šíriť, aby sme ním mohli oslobodzovať ľudí dneška od mnohých pomýlených ideologických nánosov. Určite to bude tým najlepším napĺňaním duchovného odkazu cyrilo-metodského dedičstva. Amen.