Tíško, potichučky sa usaďte a počúvajte... Načúvajte svojmu vnútru, v ktorom je váš Nebeský Rodič. Počujete, čo vám hovorí? Zatvorte očká, stíšte svoje myšlienky...
Tak sme sedeli s deťmi počas prípravy na 1. sv. prijímanie a okrem rozprávania o dejinách spásy a význame prijatia Ježiša do našich sŕdc, prišla reč i na dôležitosť modlitby.
Áno, hovorí sa, že modlitba je rozhovor s Bohom. Existuje niekoľko modlitieb – vzácna modlitba Otče náš a mnohé iné - detské, dospelácke, dlhé ako ruženec i krátke ako Anjeličku, môj strážničku...
Nie, o tých sme teraz ale nehovorili. Sústredili sme sa na osobnú tichú modlitbu srdca. Slová, ktoré môžeme adresovať my nášmu Rodičovi bez ohľadu na miesto, okolnosti, starosti i radosti... Slová, ktoré prichádzajú od Neho, len my ich pre hluk vo svojom vnútri len málokedy počujeme...
Pre každého človeka znamená modlitba niečo iné. Každý sme totiž jedinečná osobnosť, máme svoje vlastné vnútro, vlastný vnútorný svet i duchovný život. No modlitba ako rozhovor môže mať pre všetkých niečo spoločné – máme možnosť vnímať ju ako otvorenie svojho srdca tej najbližšej bytosti na svete – svojmu Rodičovi. Môžeme mu povedať všetko, čo cítime, môžeme s ním plakať i sa smiať... Povedať mu o svojom šťastí i o svojom trápení... Začať s ním deň i skončiť ho... Ďakovať mu za všetky radosti i ťažkosti a veriť, že on ich premení na ten najkrajší drahokam lásky na svete... Môžeme rozprávať, no môžeme i mlčať... Môžeme mlčať v tichu a objatí lásky spoločne a môžeme načúvať Jeho slovám, ktoré majú moc nás utíšiť, utešiť, povzbudiť...
Modlitba detí i dospelých je rovnaká. Všetci sme totiž Božie deti a všetci, hoci si to nie vždy uvedomujeme, v hĺbke svojej duše túžime byť šťastní a zjednotení s pravou láskou. Tú najhlbšiu a najplnšiu lásku má náš Nebeský Rodič, ktorý trpezlivo čaká na pozvanie do nášho srdca – na pozvanie do nášho života, v ktorom sa s ním zjednotíme a prijmeme ho ako svoje prvé ja. Aké to bude krásne, keď všetci v modlitbe a nakoniec i bežnom živote precítime našu jednotu s Ním a i s celým svetom – veď v Ňom sme všetci jeho deti a sebe navzájom súrodenci. Potom už nebude vôbec ťažké vytvoriť krásny svet plný dobra, šťastia a radosti...
A tak tíško, potichučky sa usaďme a počúvajme... Načúvajme svojmu vnútru, v ktorom je náš Nebeský Rodič. Počujete, čo nám hovorí? Zatvorme oči, stíšme svoje myšlienky...