Stojím za oknom svojho vlastného domu v chlade večernej tmy a pozerám sa na svoj domov zvonka... Stojím sama a vidím svoje deti, ako sa tešia, vidím, ako je vnútri teplo a milo... Stojím a cítim šťastie i smútok...

Stále dookola nám hovoria, že je čas zastaviť sa. A majú vlastne pravdu. Žijeme v neskutočne nenásytnej dobe, v ktorej sa všetci niekam naháňame. Snáď okrem bábätiek, no tie zas naháňajú rodičia podľa režimu dňa – je čas vstať, je čas jesť, je čas ísť do práce, do škôlky, do školy, je čas obedovať, je čas ísť domov, je čas spraviť domáce úlohy, upratať, porobiť okolo domu, je čas ísť spať... A zas nový deň – je čas vstať, je čas... A to všetko preto, že potrebujeme k svojmu životu peniaze, vzdelanie, rešpekt, zabezpečiť sebe a svojim blízkym živobytie - musíme predsa myslieť na naše existenčné otázky! Veď ako ináč sa dá dnes bez toho všetkého žiť a prežiť?

No úprimne – je toto život? Samozrejme, jedna vec je splniť si svoje povinnosti čestne a svedomito, no na druhej strane si položme otázku: nestaviame na prvé miesto v našom tzv. živote len tie existenčné otázky? A čo náš duchovný život? Ako veľmi sa venujeme nášmu srdcu? Nie je práve ono to, čo je choré? Nie naše fyzické telo napáda vírus, ale naše duchovné telo – to je skrz naskrz prežrané bolesťou a ranami sebectva, lakomstva, lenivosti či falošne nahováranej spokojnosti.

Áno, zastavme sa a pozrime sa na šíre more.

Uvidíme pokojné more, v ktorom sa odráža nebo. Dobrý duchovný svet sa dotýka zeme a spája sa s ňou v harmónii. Povzbudzuje nás a my môžeme vidieť jasne svoju životnú cestu. Alebo...

Uvidíme vysoké rozbúrené vlny, ktoré vzbudzujú strach a nepokoj – starosti a úzkosť. Celkom ako dnešná doba plná dezinformácií a lži. No ak obrátime svoju tvár k Bohu, uvidíme i v tých prudkých vlnách možnosť surfovať po nich – nájsť tú svoju správnu a v rýchlosti si užiť vietor i spŕšku kvapiek. Napriek bolesti sveta pocítime vnútri radosť, pretože nás bude držať Boh, pretože keď Ho hľadáme a konáme podľa Jeho vôle, vyriešia sa nielen tie najpodstatnejšie existenciálne otázky (už nebude zmätok v našej duši ani depresie), ale i tie existenčné a nič nám chýbať nebude (ani chleba ani zdravie ani dom).

Keď sa otvoríme Dobru a Pravde, ani búrky zla nás nemôžu zničiť.

1. či je už vôkol nás pokoj, či smršť, pred oknom nášho srdca stále stojí náš Nebeský Rodič – náš Otec i Matka – pozerá sa na nás, bdie nad nami a čaká, kedy ho vpustíme dnu... Veď - dobre vidíme iba srdcom. "To hlavné je očiam neviditeľné." (Antoine de Saint-Exupéry, Malý princ)