Rada by som sa v nasledujúcom článku prihovorila našim milovaným otcom, bratom, mužom. Žijeme v dobe, kedy je najmä pre ženy veľmi dôležité strážiť si každý svoj krok a byť zakaždým v strehu. A ja sa pýtam, prečo? Prečo by malo byť pre tak krehké stvorenie, ktoré dáva život, teplo a pocit domova, prečo by malo byť pre takéhoto človeka tvorené tak nehostinné prostredie? V 21. storočí kedy svätosväte prisaháme, že je pokroková doba, že sa musíme vymaniť zo stereotypov, že musíme prijať modernú dobu a ísť s ňou, v tomto slávnom 21. storočí nedokážeme zaistiť také základné veci ako bezpečnosť ženy a postavenie muža. Všetci kričia a túžia po rovnoprávnosti, no nikto sa nechce chopiť svojej úlohy. V dnešnej dobe, kedy všetci túžia byť rečníkmi, ale nikto nie je natoľko silný, aby začal od seba. Tichá voda brehy myje, ale my sme všetci len pešiaci, ktorí stoja tam, kde voda naráža na pevninu a hrozia jej päsťami.
Preto, drahí otcovia, drahí muži, tak, ako my oslavujeme váš deň a dávame vám najavo našu lásku, nebojte opätovať nám ju. Byť citlivý a chápajúci človek nie je prejavom slabosti a nevedie ani k strate vašej mužnosti. Nespoliehajte sa stále na slová. Buďte tým, kým vás Boh túži mať. Zastaňte a zaslúžte si byť nazývaný mužom a otcom.