Nový rok 2012

Je Nový rok, čas predsavzatí a želania si všetkého najlepšieho. Ale pre naplnenie týchto skutočnosti je potrebné učiniť niečo aj z našej strany.

Preto sa zamyslime nad sebou aspoň krátko a s tým i spojenými súvislosťami.
Všetci máme určité návyky, a to i náboženské. Ale ak nás za rok v tomto smere účasť na bohoslužbách a náboženskom vzdelávaní neposunie o niečo ďalej, tak potom o čom je to všetko?

Totiž, aj Židia v čase Ježiša mali svoje návyky: chodili do chrámu, do synagógy, platili desiatky a dodržiavali rôzne iné predpisy. A tu zrazu prichádza Ježiš s novými postulátmi viery a morálky. To v nich spôsobovalo odpor, a dokonca aktéra nových myšlienok a informácií začali prenasledovať až ho vydali na smrť.

Ako je to možné? Odpoveď môže byť nasledujúca: existuje totiž, na jednej strane, na základe určitých zákonitosti, ako je to v prípade zákona o zotrvačnosti hmoty, odpor voči informácii, ktorý je normálny a zdravý. Pozorujeme ho aj u živých systémov, organizmov; keď napríklad naočkujeme zdravému organizmu vírus či baktériu – teda informáciu – organizmus reaguje tak, že vyšle proti týmto cudzím molekulám molekuly, ktoré majú toxické molekuly eliminovať. To je odpor organizmu voči infekcii. Ba môžeme sa právom domnievať, že odpor voči jedovatej doktríne je zdravý a nutný: je to odpor na základe inteligencie. Odpor voči novej informácii nie je teda vždy negatívnym javom.[1]

Ale na druhej strane je odpor práve na základe intelektuálnych návykov i voči zdravej náuke.

Keď prorok oznamuje správu, čiže informáciu, ktorú mu oznámil Boh, aby ju odovzdal ľudu, stretáva sa s odporom, ktorý často vedie až k jeho zabitiu. To sa vlastne stalo i v prípade Ježiša Krista, ktorý bol dokonca viac než prorok.

Ľudstvo sa niekedy naozaj až zúrivo bráni tvorivej informácii, ktorá prichádza od Boha a ktorá sa ho usiluje zmeniť.[2]

Uvedomme si toto nebezpečenstvo a skúsme, ba dajme si to ako novoročné predsavzatie, že sa chceme počas nastávajúceho nového roka viac otvorene a nezaujato, bez odporu vzdelávať v tejto najdôležitejšej životnej oblasti: v náboženstve, ktoré nás chce neustále milo prekvapovať na našej pozemskej púti. Ba chce nám ukázať cestu až za horizont pozemského života, za jeho hranicu, ktorú raz musíme všetci prekročiť, tak ako sme práve prekročili starý rok a vstúpili do nového roka.

A práve v súvislosti s cieľom nášho života, ktorým je duchovný svet, dajme si i druhé novoročné predsavzatie, ktoré vyplýva z nasledujúceho príbehu:

V americkom filme „Kým si po nás príde smrť" je veľmi dojímavo a sugestívne znázornené priateľstvo dvoch ľudí, ktorí sa zoznámili prakticky na smrteľných posteliach; lekár im totiž dával nanajvýš pol roka života. Keďže jeden z nich bol úspešný veľkopodnikateľ, prehovoril svojho priateľa filozofa, aby tento zvyšok svojho života strávili cestovaním po významných miestach vo svete. Jedným týmto miestom boli i egyptské pyramídy. A tu filozof hovorí bohatému podnikateľovi legendu, na základe ktorej zmenil radikálne svoj život k lepšiemu.

Legenda znela: Po smrti faraóna, resp. inej významnej osobnosti a pochovaní ich do pyramídy, položili duchom zomrelých pred vstupom do egyptského neba dve otázky:

1. Zažili ste v živote radosť?

2. Urobili ste radosť v živote iným?

Až po ich kladnom zodpovedaní, mohli duchovia vstúpiť do neba.

Takže naše novoročné predsavzatia nech sú:

1. akademické – vzdelávanie sa v náboženskej oblasti

2. praktické, ktoré som práve spomenul v egyptskom príbehu.

A na záver tohto môjho krátkeho novoročného príhovoru, chcel by som vám zaželať, aby sa vám tieto predsavzatia naozaj podarilo naplniť. Amen.

+Augustín

[1] C. Tresmontant, Základy teológie, str. 39-40

[2] Tamtiež, str. 45