Čo na to Platón?

Dlho som rozmýšľala nad tým, kam tento svet speje. Hľadala som pozitíva na súčasnom politickom zriadení – tzv. demokratickom a uvažovala nad tým, aké lepšie politické zriadenie by pre našu spoločnosť bolo to pravé.Valí  sa jedna kauza za druhou... ľudia stále mlčia... a ja dochádzam k záveru, že súčasná demokracia nie je to pravé...

Takémuto postoju som sa veľmi čudovala na hodinách filozofie, či politológie, keď nám Platónove tvrdenia o demokracii moc nevoňali, nakoľko sme si všetci svorne mysleli, že sa určite mýli, ak demokraciu nepovažuje za to správne politické zriadenie. Veď za čo bojovali naši rodičia? Snáď sa nemohli mýliť, ak chceli iný režim. Veď chceli aj oni pre svoje deti to najlepšie... No ako sa ukazuje postupom času, demokracia, ktorá tu je už pomaly 23 rokov, je stále akoby v puberte... lomcuje to ňou a ona nie a nie nájsť ten správny smer. Zdá sa mi, že „naša“ demokracia, ako povedal Platón naozaj nesie v sebe plán sebazničenia... smeruje k tyranii. Dúfam však, že nie tak celkom doslova. Možno k určitej forme diktatúry áno. No snáď paradoxne k tej prospešnej, čo nás zobudí.  Volebné obdobia sa u nás striedajú závratným tempom. Vlády v Európe padajú... Vznikajú nové politické strany – že by lepšie?! – nik už nevie, komu veriť. A do toho sa prevaľujú kauzy – jedna za druhou – je to ako v zoo. Nevedela som sa prestať smiať, keď som započula v rádiu, že najnovšie a najvychytenejšie masky na tohtoročný karneval sú gorily. (Všetci sa za ne začíname prezliekať...? ) Sme zapojení do zvláštneho začarovaného kruhu, z ktorého sa nevieme dostať. Sme v spleti zákonov, ktoré nás nepustia ani k vlastnému majetku. Musíme sa doprosovať zdravotnej starostlivosti, svojej pôdy. Platíme za to, že nám v dobrej vôli rodičia niečo odkázali. Platíme za chyby našich predkov...?Starší ľudia mi v poslednej dobe vraveli: Nezávidím ti, že budeš vychovávať deti v tejto dobe. Naša nebola dobrá, ale táto je ešte horšia. Nechcela som urobiť chybu. Nechcela som, aby sa moje dieťa narodilo do zlej doby. Iba som chcela mať dieťa. Niekoho, koho budem môcť vychovávať k morálnym hodnotám, k správnemu smeru, k zmene sveta k lepšiemu. No dnes sa občas bojím.  Bojím sa, ale aj verím. Nie je to nadarmo. Naše deti sú tu, aby nám poskytli nový pohľad na svet. Našli nové, triezvejšie riešenia, ktoré my nevidíme. Možno nás to bude stáť veľa obetí.  Ale určite chamtivosť, klamstvo, zloba, pretvárka, korupcia a mnohé iné negatívne črty dnešnej doby už tu miesto mať nebudú.Ďalšia z vecí, čo ma ťaží ako kresťanku, je sčítanie ľudu. Trápilo ma, ako dopadne. Či bude tak obrovský pokles kresťanov na Slovensku, ako sa ukázal v Rakúsku a v poslednom roku aj v Českej republike. Či nebodaj veriaci nie sú nositeľom morálnych hodnôt? Ako sa môžeme potom spoliehať na to, že tento štát bude dostatočne zrelý na správne realizovanie svojich cieľov a útočišťom pre moje deti? Teraz sa však prestávam báť. Či to už skončí ako v Biblickom Ninive, kedy sa ľudia obrátili a zachránili, alebo ako v Sodome a Gomore, kedy, bohužiaľ veľa ľudí zahynulo, bude to novým bodom a novým mostíkom na posunutie sa smerom, kade treba ísť. Možno nakoniec práve tých pár ľudí bude musieť zohrať úlohu „ťahačov“ a pomôcť ostatným nájsť správny smer. Možno práve to zjednotí všetkých v tom správnom a čistom úmysle pomôcť druhým. Čakajú nás v tomto roku zmeny a to asi veľmi veľké. Nech sú však v každom smere zmenou k pozitívnemu aj napriek pôvodným ťažkostiam.