Zoslanie Ducha svätého

Drahé sestry a bratia!

Premýšľali ste už niekedy nad tým, na ktoré otázky by ste chceli poznať odpovede? Skôr ako by som teraz začal s výpočtom najrôznejších otázok, spoľahnem sa na to, že nejaké vás napadli a hneď sa spýtam ďalšiu otázku. Za odpoveď, na ktorú z nich by ste boli ochotní vymeniť zvyšok svojho života. Ešte ťažšie sa nám bude hľadať, ak si pridáme podmienku, že o odpoveď sa nemôžeme s nikým podeliť. Takže ochota vymeniť svoj život za odpoveď na liek proti rakovine ani výherný tiket v lotérii pre našu rodinu by neprichádzal do úvahy. Otázka je či by sme vôbec našli otázku, ktorá by nás natoľko zaujímala. Skúsme sa však ale teraz spýtať za čo iné teda meníme dni svojho života.

Od kedy sme sa tu naposledy stretli, tiež prešiel nejaký čas. Boli to chvíle, ktoré sme strávili prácou, spánkom, rozhovormi, určite aj modlitbou ale aj mnohými inými vecami. Boli to však dni, ktoré boli hodní zvyšku nášho života? Možno nie, možno preto nie, že sme si neuvedomili, že kedykoľvek môže byť s tým našim životom koniec. Možno preto nie, že sme sa sami seba nepýtali na otázku: Čo je zmyslom nášho života? Čo od nás Nebeský Otec v tomto smere očakáva? Mali takto vyzerať naše dni? Dni v celej svojej komplexnosti. Nielen tie čiastkové skutky kresťana, ktoré sú ale veľmi veľmi dôležité. Niekedy totiž to, že sme síce zaslúžene spokojný, s prežitým dňom nemusí znamenať, že to bolo všetko čo Pán Boh pre nás pripravil. Veď ak je človek stvorený na Boží obraz, mali by sme sa usilovať o to aby aj čas našej existencie bol časom hodným Božieho obrazu.

A táto pridaná hodnota našich dní, táto nadstavba, na ktorú sme si hodinami modlitby a morálnym životom mohli našetriť, nesmie zostať niekde v úzadí. Áno, Je to niečo čomu sa možno ani nedá tak jednoducho rozumieť. A práve tak o tom chcem aj hovoriť.

Je to niečo tak exkluzívne, tak ťažko popísatené ako Svätý Duch v Božej Trojici. Ten o ktorom sme počuli vo všetkých dnešných čítaniach.

Tak aby Ježiš Kristus nebol pre ľudí len postavou z dejín, a vôbec Boh len vzdialenou nepoznanou mocou, je tu Svätý Duch, ktorého prítomnosť a účinky sú rovnako tak mystické ako reálne.

V deň Turíc, po skončení siedmich veľkonočných týždňov, sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Ducha Svätého, ktorý je zjavený, daný a udelený ako božská osoba. V ten deň je plne zjavená Najsvätejšia Trojica. Od toho dňa je Kráľovstvo, ktoré ohlasoval Kristus, otvorené pre tých, čo v neho veria.

Nestačí len vedieť, že Svätý Duch je všeobecne prítomný v Cirkvi. Je potrebné vedieť, ako je prítomný v každom z nás, ako môžeme s ním prísť do kontaktu. Odpoveď počujeme v čítaní zhrnuté do dvoch slov: charizmy a sviatosti: „Dary milostí sú rozličné, ale Duch je ten istý“ (1 Kor 12,4). Každému nám Boh dáva vlastné dary charizmy a všetci dostávame sviatosti. Dary charizmy dáva Svätý Duch jednotlivo a jednotlivcom, aby obohacovali a posväcovali vzťahy medzi ľuďmi. Aby takíto ľudia svojimi darmi povzbudzovali a posilňovali ostatným ľuďom vôkol seba.

Pán Ježiš pripravoval učeníkov, že im pošle svojho Ducha, ktorý im pripomenie, a naučí všetko čo ich učil, že Duch bude pokračovať v diele, ktoré On začal (por. Jn 14, 16-17).

Ak ste teda učeníkmi Krista, hladajte vplyv Ducha Svätého vo svojom živote. Je toľko vecí, ktoré nevidíme, ale cítime ich vplyv. Elektrický prúd alebo chlad. A tak ako nám znalosť elektrického prúdu alebo chladu môže trebárs zachrániť život, tak nám skúsenosť so Svätým Duchom umožní prežívať naše dni v celej ich ponúkanej šírke. Nech nie sme len štatistikou na stránkach knihy života. Určite je veľmi dobré ak o nás ľudia budú hovoriť ako o dobrom človekovi, ak naši partneri v manželstve budú o nás hovoriť ako o milovanom druhovi, ak naše deti budú na nás spomínať ako na starostlivého rodiča.

Ale drahí priatelia. Tento svet často krát nepozná Boha. Hľadajme naše miesto aj v tom, že všetci títo ľudia budú o nás hovoriť aj inak: Ten človek, manžel, matka mi ukázali Boha. Nie dedičstvo jemne ošúchanej Biblie s nostalgickou hodnotou spomienok. Ale živého Boha. Pokúšať sa slovami priveľmi priblížiť túto výzvu sa podobá tomu biblickému posolstvu, keď sa pokúšame postaviť dom na piesku.

Zbytočne však raz bude ktorýkoľvek z nás plakať, že nám to nikto poriadne nevysvetlil. Braný bude každý z nás na zodpovednosť, ak opomíname zvestovať spásu svojim blížnym. To áno. Pretože ak nenapomíname blížneho pre záchranu alebo pokoj jeho duše, je to akoby sme od plného stola nepodali kúsok chleba žobrákovi.

Ale nik z nás nech nečká, že s našim pozemským životom a duchovným svetom je to ako s prácou a odpočinkom. Ak už si osvojíme štipku viery, jediné čo je, že s uspokojením čakáme na večný život v Božom kráľovstve. A naše pozemské putovanie dáme do kategórie s nálepkou: Nutné zlo a ťažkosti s prácou, zdravím a mnohými ľuďmi ktorí vôbec nechápu, že keby všetci prijímali práve naše rady pre život svet by bol nádherne dokonalí. Toto je často krát naša voľba pre prístup k životu na tomto svete.

Študent bojových umení sedel pri šálke čaju so svojím učiteľom. Povedal mu: „Osvojil som si všetko, čo ste ma učili. Chcel by som, aby ste ma naučili ešte jednu vec. Porozumieť Božím cestám.“

Učiteľ nepovedal ani slovo. Vzal čajník a začal nalievať čaj do šálky svojho študenta. Šálka bola rýchlo plná, ale učiteľ neprestával liať. Čaj vytekal zo šálky, rozlial sa po stole a začal stekať na dlážku.

Študent povedal: „Stačí! Stačí! Čaj sa rozlieva! Do šálky sa viac nevojde!“

Učiteľ na neho pozrel a povedal: „Ty sa podobáš tejto šálke. Si plný seba samého a tak v tebe nie je žiadne miesto pre Boha. Nemôžeš porozumieť Božím úmyslom, dokiaľ sa nenaučíš, ako v sebe urobiť miesto pre Boha.“

Boh nás posadil do tohto sveta a dal nám čiastku pozemského života, pretože má s nami plán. Skrze Svätého Ducha nám dáva dary, aby sme si navzájom slúžili. A dáva nám vnuknutia ako máme žiť. Urobme mu miesto. A to sa často dá len tak, že všetko obrátime dolu hlavou aby sme vyliali všetku „ľudskú múdrosť“ a vyprázdnili sa pre prijatie jeho Ducha.