Svätá trojica

Bratia a sestry,

Ako som už úvodom bohoslužby spomenul, dnes je sviatok Svätej Trojice. Opakovanie je matkou múdrosti. Preto dovoľte mi, aby som úvod do života Svätej Trojice vám podal vtipom, ktorý niektorí z vás ste už počuli.

Bol čas príprav na dovolenky, ako je tomu práve opäť i v týchto dňoch. Boh Otec ostatným dvom božským osobám navrhuje: „Poďme na dovolenku do Mezopotámie. Tam som stvoril prvého človeka, prvých ľudí Adama a Evu, tiež som tam stvoril raj na zemi, je tam naozaj pekne, budeme nám tam fajn, odpočinieme si“. Nato oponuje druhá božská osoba, Syn Boží: „Ale to nie, tam sme predsa boli vlani. Poďme do Jeruzalema. Tam som účinkoval, vykúpil som tam padlých ľudí spod satana“. Otec ho prerušuje, nedá mu dohovoriť: „Tak to nie, tam sú stále nepokoje, Židia a Palestínčania bojujú proti sebe. To nie je dobrá dovolenková destinácia, to poďme potom radšej do Ríma“. Ako to počula tretia božská osoba, Duch Svätý, zvolá: „Áno, to je ono, to je fajn, poďme tam, tam som ešte nebol“.

Nie, nie je to útok z našej strany na Rímskokatolícku cirkev, pretože tento vtip som čítal pred rokmi práve v Katolíckych novinách. Ale - ak ešte môžem na túto tému pokračovať v humornom duchu – zdá sa, že v tejto dobe majú problémy i v Ríme. Azda vo všetkých svetových médiách sa objavili správy o zatknutí najbližšieho pápežského dôverníka, jeho komorníka, ktorý sa prakticky zdržuje vždy vedľa neho a má prístup k rôznym tajným materiálom pápežského dvora. A práve vraj on umožnil novinárom nahliadnuť do niektorých týchto tajných skutočnosti, za čo mu hrozí 30 ročné väzenie. Iné zdroje tvrdia, že je možno iba obeťou vyšších cirkevných kruhov. Žiaľ, nebolo by to po prvýkrát v cirkevných dejinách.

Prečo toto všetko hovorím práve na sviatok Svätej Trojice? Pretože i dogma a učenie o tejto záležitosti, učenie o tajomstve Trojice, vyvolala v dejinách veľký rozruch, napätie a mnohí, a to i významní ľudia sa za odlišné názory od oficiálnych dostali do väzenia a vyhnanstva.

Avšak, keby som vám teraz chcel detailnejšie hovoriť na tému Svätej Trojice z pohľadu cirkevných teológov počnúc Origenom, sv. Gregorom Naziánskym, sv. Augustínom, sv. Tomášom Akvinským, atď., tak by ste ma čoskoro prestali počúvať, pretože by to bola pre vás úplne cudzia, nezrozumiteľná reč. Preto kňazi na tento sviatok radšej hovoria, že Svätá Trojica je veľké tajomstvo a uvádzajú na kázňach príklad od sv. Augustína, ako šiel po brehu mora a veľmi premýšľal o tejto otázke. Napokon uvidel na brehu chlapčeka, ako pohárom načiera vodu v mori a vylieva ju do malej jamky na pláži. Keď sa ho Augustín pýtal, čo to robí, odpovedal, že prelieva more do tejto jamky. Nato Augustín mu vraví, že to predsa nie je možné, aby to obrovské more prelial do malej jamky. Chlapec nato: „skôr ja prelejem more do jamky, než ty pochopíš Svätú Trojicu“.

A tým je vec vyriešená. Je to tajomstvo a bodka. Lenže my vieme, že Pán Ježiš nám chcel práve zjaviť a odhaliť tajomstvo Boha, svojho Otca. Ako sa hovorí v Písme svätom: „Večný život spočíva v tom, aby ste spoznali pravého Boha, Otca a jeho Syna Ježiša Krista“. Čiže táto otázka nemôže byť tabu. No aby sme ju patrične zodpovedali, potrebovali by sme nato aspoň niekoľkohodinovú prednášku. Preto venujme sa teraz radšej praktickej veci vyplývajúcej z dnešného evanjelia.

Vžime sa do situácie učeníkov, ktorá nastala po informácii, že Ježiš vstal z mŕtvych, že i napriek ukrižovaniu a smrti, žije. A ako sme počuli v dnešnom evanjeliu, odkazuje im, aby šli na im známu horu do Galiley, kde sa stretnú. Pre súčasných materialistických, racionálnych a sekulárnych filozofov je to čosi absurdné, a iba sa usmievajú nad takýmito, podľa nich, historkami. Avšak dôsledok ich postojov, je existenciálna úzkosť zo smrti a s ňou spôsobená existenciálna klaustrofóbia. A to nie je nič príjemné, najmä, keď zažijeme v živote traumu zo straty blízkeho človeka v dôsledku jeho predčasnej smrti. Stretnutie so vzkrieseným Ježišom však túto traumu, túto úzkosť, klaustrofóbiu rieši a prekonáva.

V dnešnej dobe našťastie počúvame aj o zážitkoch ľudí, ktoré zažili na prahu smrti. V dôsledku toho nám hovoria, že už žiaden strach zo smrti nemajú, pretože smrť neexistuje, je to len prechod do novej dimenzie života, do lepšej a radostnejšej oblasti, samozrejme pre tých, ktorí úspešne absolvovali svoj pozemský život. Žiaľ, mnohí materialistickí vedci sa aj nad týmto usmievajú.

Podobne tomu bolo i v prípade amerických lekárov v nasledujúcom príbehu, pokiaľ sa nepresvedčili o opaku.

Do nemocnice priviezli pacienta, ktorý bol už v kóme. Počas operácie mal zážitok na prahu smrti. V priebehu tohto zážitku sa ocitol mimo svojho fyzického tela na streche nemocnice, kde bol hospitalizovaný, v ktorej predtým ale nikdy nebol. V kúte tejto nemocničnej strechy si všimol, že tam leží stará červená topánka. Keď sa prebral z kómy, porozprával to lekárskemu tímu. Lekári považovali jeho zážitok za natoľko absurdný, že sa rozhodli presvedčiť sa o ňom. Ukázalo sa, že všetko je presne tak, ako to pacient opísal.

Čo je však hlavne dôležité zo skúsenosti zážitku na prahu smrti, je vnútorná istota, že život človeka má určitý zmysel a cieľ. Títo ľudia, ktorí mali tento zážitok, si uvedomujú, že sú súčasťou väčšieho celku. Uvedomujú si, že život je dar, a že stav úplnosti a dokonalosti ich ešte len čaká. Chápu, že ako súčasť zmyslu života existuje niečo ako zámer, že existuje dôvod prečo žijú. Keby teda zomreli skôr, než príde ich čas, nemohli by tento zámer splniť.

A to chcel povedať i vzkriesený Ježiš svojim učeníkom na hore v Galilei. Chcel im upevniť vieru v zmysel svojho poslania, ktoré spočíva vo vytvorení Božieho kráľovstva, kráľovstva večného života, lásky, pokoja a šťastia. Kráľovstva, ktoré spočíva v živote rodiny Božej, preto ich vyzval, aby tých, ktorí uveria tomuto učeniu, aby ich pokrstili, čiže začlenili, ako synov a dcéry Božie do vzťahu s ním, nebeským Otcom, ktoré môžu prežívať práve v duchu Božom, čiže v Duchu svätom. Amen.