Autoimúnne ochorenie a manželstvo

Viete čo to je autoimúnne ochorenie? Ak by sme to chceli vysvetliť zjednodušene, ide o nesprávnu reakciu organizmu, ktorý začne sám seba napádať a ničiť. Niektoré bunky normálne zabezpečujúce obranu organizmu proti infekcii a poškodeniu začnú nekontrolovateľne napádať a ničiť iné bunky v tele.

A rozvod medzi mužom a ženou, rozvod existujúceho manželstva by som prirovnal práve k takémuto autoimúnnemu ochoreniu.Už aj v manželstve si dokážu partneri navzájom ubližovať. Ale stále je to choroba, ktorá sa dá liečiť. No ak táto neláska vyústi až k rozvodu, k oddeleniu muža a ženy, to je už smrť skutočného živého organizmu, ktorý bol schopní plodiť ďaľších živých ľudí. Kvôli tejto svojej funkcii bol základným elementom života, bol základom pre Stvoriteľskú lásku, ktorá sa prejaví v dare nových bytostí, našich detí. A základom pre túto lásku je stálosť a nerozlučnosť manželstva i rodiny. Alebo ak sa vrátime ešte ďalej, je to jeden zdravý organizmus, jedno telo vytvorené podľa Božieho plánu pre človeka.

„Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.“

Boh stavia vzťah muža a ženy na základ, ktorý je obdobou vzťahu Boha ku človeku a Krista k Cirkvi: „Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom. Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. Tak sú aj muži povinní milovať, svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela. Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. Ale aj vy, každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého. A manželka nech si ctí muža.“ (Ef 5,23-32)

Apropó, premýšlali ste niekedy o tom prečo sa vzťahu muža a ženy dáva za príklad vzťah Krista ku Cirkvi? Ježiš Kristus nám svojím životom ukázal príklad k Bohumilému a obetavému životu. Prečo nám aj v tomto neukázal svoj príklad alebo nám aspoň nerozprával oveľa viac o manželstve?

Pre mňa osobne sú prijateľné dve možne vysvetlenia.

Po prvé: vzťah muža a ženy je pre Boží plán skutočne tak dôležitý, tak významný, že sa preň hodí porovanie iba s niečím tak obrovským ako bolo Ježišove obetovanie sa za všetkých ľudí, teda jeho vzťahu k nám všetkým jeho nasledovníkom, k jeho Cirkvi, ak chcete. A láska a manželsto, ako iste viete zo svojich životov, sa nedá naplánovať alebo unáhliť ako si to mi povieme. A Ježišov prvý príchod na svet mal podľa všetkého vyzerať úplne inak, neboli sme pripravený, alebo skôr zlyhali sme. A to čo malo byť inak, možno súviselo aj s jeho „normálnym“ životom medzi nami, s jeho prijatím. Uvidíme pri Druhom príchode.

Po druhé: Ježiš svoj súčastníkom nemohol hovoriť viac o manželstve, pretože ako to povedal i na iné veci: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.“(Jn 16,12). Uvedomme si, prosím, že v tých časoch sa žena dala aj kúpiť. A podľa jednej zo židovských škôl výkladu ich predpisov, sa spomínaný prepúšťací list, mohol žene vystaviť doslova aj za pripálenú polievku.

Táto druhá varianta má však oveľa zaujímavejší „háčik“. Sme stále v stave, že by sme nezniesli aby nám Ježiš povedal celú pravdu? Myslím, že rovnako ako ja ste presvedčení o tom, že my už sme pripravení, aby sme zniesli viacej. Ale prečo teda nepočujeme to viacej od Ježiša Krista, prečo naša najsvätejšia kniha nie je už skoro 2000 rokov dopĺňaná o to „viacej“, čo nám chcel Ježiš povedať? Alebo sme naozaj stále na úrovni farizejov a zákonníkov, či so všetkou úctou nie sme pripravenejší ako učeníci za čias Ježiša? Možno musím len počkať na ten Druhý príchod Ježiša, potom sa všetko dozvieme. NIE! Ježišove slová o tom, že zatiaľ nemôže hovoriť pokračujú: „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy,“ (Jn 16,13).

A počujeme teda aktuálny Boží hlas, počujeme čo nám dnes Ježiš hovorí o manželstve? Ježiš predsa žije, to je základná zvesť Evanjelia, ak ak žije, tak máme túžiť po jeho zvesti. Po interpretácii Božej vôle a Božieho plánu s človekom, podobne ako to máme zaznamenané v Novom zákone. Niekedy sa však sám sebe bojím priznať, že som si nie istý či naozaj Božieho Ducha počujem, že ho v sebe mám ako Boží dar to nepochybujem ale, že ho počujem...

Po tretí krát nás dnes vraciam k základom. Ak chcem porozumieť Bohu, Božiemu hlasu vo mne, mal by som byť naladený na rovnakú vlnu. Mal by som byť aspoň Božím obrazom. A Božím obrazom je predsa muž a žena. Muž a žena, ktorí sú jedným telom nielen občas, ktorí sú manželmi nielen „na papieri“. Manželstvo je niečo kde potrebujeme niekoho, kto by nám bol rovný a predsa je do nás odlišný, v ktorom by sme sami seba spoznávali a pri tom v ňom nachádzali svoje doplnenie.

Ako mám teda dospieť na to byť hodný Božieho kráľovstva a počuť Božieho Ducha, vnímať aj teraz na Zemi duchovný svet? Ako mám poznať celú pravdu, ako mám čo i len porozumieť keď mi o nej hovorí niekto iný hovorí? Ako to mám spoznať, keď cítim že nepočujem všetko, keď viem že moja láska stále nie je dokonalá. Je najväčšia, ktorú viem dnes dať, je pre jedinú ženu, ktorú milujem – pre moju manželku, ale je stále nedokonalá na to aby som „zniesol viac“. A vtejto cvíli už môžem hovoriť za náš Boží organizmus - za našu rodinu „aby sme zniesli viac.“

Checli by sme sa dozvedieť viac o tom ako má vyzerať dokonalé manželstvo, ale bráni nám to spoznať nedokonalosť našich manželstiev.

Myslím si, že v tom nepomôže ani vek, ani žiaden obrad.

Ako hovorí jeden židovský výklad, žena nie je stvorená z hlavy, akoby mala mužovi vládnuť, ani z nôh, akoby mala byť pod vládou muža ona, ale z rebra, pretože má byť po jeho boku, blízko jeho srdca.