Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 11. február 2013 Napísal: Štefan Záhradník
Dátum uverejnenia Prečítané: 2882x
Vytlačiť

Poznáte filmovú postava detektíva Hercule Poirota? Je to postava malého belgického detektíva starej školy z pera spisovateľky Agáty Christie. Uhladené spôsoby, nadpriemerná inteligencia, malé čierne fúziky. Mimoriadne sympatický chlapík, ktorého profesiou súkromného detektíva si dnes chcem pomôcť pri úvode do rozpravy o dnešných čítaniach. Ak chce detektív prípad vyriešiť musí sebe aj iným klásť zásadné otázky. Najmä ak ide o hrdelný zločin vraždy je namieste otázka: Akých mala obeť nepriateľov?

Neriateľov má totiž každý človek. Myslíte, že nie? Nepovedal so ale, že nepriateľom myslým iba človeka. Nepriateľom, ktorý strojí neustále úklady o vaše zdravie, o váš život, o vaše šťastie. Nemohli by tým nepriateľom byť aj nuda, slepá starosť, pocit menejcennosti, nerozhodnosť, strach, precitlivenosť či malomyseľnosť. Aký iný by bol náš život, keby sme sa vedeli zbaviť týchto nepriateľov! Stále sa zakrádajú okolo nás, ohrozujú starého i mladého, zdravého i chorého. I keby žili národy medzi sebou v pokoji, s týmito nepriateľmi človeka nemožno uzavrieť prímerie. Nie sú to hriechy, pretože hriech je slobodným rozhodnutím človeka, ten mu nikto do rúk vložiť nemôže. Sú to ale zbesnelý psi satana. Keďe sa hociktorý z nich zahryzne do človeka, ktorý spolupracuje, výsledkom už je skutočný hriech. Preto z pocitu nudy vo svojom manželstve môže vzniknúť hriech cudzoložstva alebo z pocitu falošnej starosti o seba vzniká často napríklad lakomstvo a pýcha. Preto proti týmto nepriateľom musíme vzdorovať koľko len vládzeme. Na to nás upozorňuje dnešné evanjelium.

Ježiš na adresu svojich rodákov, ktorí ho neprijali ako proroka, povie: „Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti“ (Lk 4,24).

Skôr ako tieto bolestné, ale pravdivé slová Ježiš povedal, situácia medzi rodákmi v synagóge bola iná. „Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst“ (Lk 4,22). Poznali ho ako Jozefovho syna. Evanjelista sv. Lukáš poukazuje na dokonalú ľudskosť Ježiša, nášho skutočného brata. Údiv rodákov sa mení na pohoršenie, len čo Ježiš nechce urobiť divy, o ktorých už počuli, ktoré urobil v Káne Galilejskej či v Kafarnaume. Aj Ježiš rýchlo okúsi, čo urobil národ prorokom, keď pre ich neveru museli odísť k pohanským susedom. Aj vlastní Ježiša neprijímajú, a dokonca chcú jeho smrť. Ježiš je odmietnutý rodákmi a bude odmietnutý aj národom. Ježišove poslanie ale nespočíva v tom, či ho rodáci a národ prijmú ako Mesiáša, ale v tom, že je poslaný Otcom.

Aj dnes platí, kto je povolaný na to, aby v tomto svete hovoril Božie slovo, je vyňatý z masy, je “posvätený“, to znamená zasvätený Bohu a jeho službe. Kto žije s Bohom a plní vôľu Božiu, musí počítať s ťažkosťami zo svojho okolia a svojími vlastnými nepriateľmi.

Veľký je dar proroctva. Proroctvo ale nespočíva v tom, aby sme ľuďom predpovedali, čo sa bude diať a čo príde potom. Dar proroctva je schopnosť prihovárať sa ľuďom v Božom mene. Správne duchovne viesť ľudí, napomínať hriešnikov, ale keby sa to dialo bez lásky, je to tiež nanič. Dokonca ani viera, bez ktorej sa nikto nemôže Bohu páčiť, nič neznamená bez lásky.

Veľmi často v úsilí o dobrý kresťanský život zabúdame na to čo je najdôležitejšie. Náš náboženský život nie je naplnený tým, že ideme do kostola. Zmyslom kresťanskej existencie je láska. Bez lásky nič nemá pred Bohom cenu, dokonca ani duchovné dary, ktoré môžu byť veľké a fascinujúce, nemajú cenu bez lásky. Znakom kresťanskej zrelosti, znakom prítomnosti Boha v nás je Láska.

„Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.“ Ak vyhráme akýkoľvek ľúty boj s nepriateľmi našej duše ale i tela alebez lásky. Ak rozdávame a pomáhame ale bez lásky. Ak udržíme manželstvo ale sídli v ňom rešpekt a úcta ale bez lásky. Potom naše skutky znejú navonok ľúbezne ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal ale vychádzajú iba z chladného a neživého kovu.

„Tisíce ľudí prichádza do športovej arény alebo futbalový štadión, aby sa pozerali na niekoľkých hráčov. Niektorí vyskakujú zo sedadiel, chceli by zasiahnuť do hry. Ale musia pekne zostať na svojich miestach, vstup je zakázaný. Môžu iba tlieskať alebo pískať, pokiaľ im to dovolia. Dejiny sa podobajú ihrisku. Malá skupina čosi robí a mnohí sa iba prizerajú...

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

Ostatná aktualizácia: pondelok, 11. február 2013, 08:46

Pridať komentár

You are here:   HomeStaršie ročníkyRočník 2012Hriech