Úvaha na polnočnú

Roku 2 115 od narodenia Abraháma,

roku 1510 od Východu Židov z Egypta,

roku 1032 od pomazania Dávida za kráľa nad Izraelom,

v 194 roku Gréckej olympiády,

v roku 752 od založenia večného mesta Ríma,

v 42 roku panovania rímskeho cisára Octaviana Augusta,

v 33 roku panovania kráľa Herodesa Veľkého, narodil sa v júdskom meste Betlehem, Ježiš Nazaretský, zvaný Kristus, aby ľuďom priniesol novú nádej.

Takto oznamuje starobylý rímsky kalendár Kristovo narodenie svojim súčastníkom.

A dnes i nám, ktorí sme sa tu uprostred tejto svätej noci zišli.

Otvorme svoje srdcia tejto udalosti úprimným pohľadom do svojho vnútra.

Takmer dennodenne zakúšame, že s naším svetom to nie je celkom v poriadku, pretože je v ňom príliš veľa strachu, nespravodlivosti a násilia.

Ale rovnako si vieme aj predstaviť aj krajší svet.

Náš svet má hlad. Hlad po láske a nežnosti.

Náš svet má smäd. Smäd po pokoji a svetle.

Kto však rozumie tejto našej bolesti?

Kto však uzdraví naše rany ducha?

Kto nás naučí, čo je to bratstvo a aká je jeho cena?

Kto nám pomôže prekonať vlastnú ohraničenosť?

Kto nám ukáže, čo všetko môže spôsobiť láska?

Aj pre tieto mučivé otázky prichádza sám Boh v ústrety človeku, dáva svetu Ježiša Krista a dáva svetu nový základ , lebo sa s ním delí so svojim svetom, so svetom lásky - vtedy v Betleheme- vtedy v Betleheme po prvý raz - vtedy v tú svätú Noc Ježišovým narodením to začalo. A naša šanca z týchto udalostí je práve v tom, že čo začalo vtedy v Betleheme, že práve skrze nás to môže dnes prinášať úrodu pre nás všetkých. A práve pre udalosť, ktorá nás tu dnes zhromaždila, môžeme väčšou nádejou snívať náš veľký a odvážny sen: o lepšom svete,

o lepšom človeku,

o väčšej láske.

A my kresťania vieme viac! Vieme, že práve pre Kristovo narodenie to už nemusí byť len sen.