Vzkriesenie našich životov sa môže uskutočniť už dnes!

 Začína sa jar a končí sa obdobie chladného, nie moc prívetivého počasia. Hoci prichádza na veľa ľudí tzv. „jarná únava," takmer každý pociťuje radosť a nabíjanie energiou z prebúdzajúcej sa prírody po zimnom spánku. Človek prirodzene začína pociťovať nával nových inšpirácií, chuti do života, opäť začína vidieť zmysel vo veciach, ktoré boli zakryté „zimnou pokrývkou."

Zobudenie fyzických aktivít a rovnako i zmyslov by malo byť podnetom aj pre zobúdzanie našich duchovných zmyslov. Ako vieme, každý z nás má či už viac alebo menej rozvinutých päť fyzických zmyslov, ale menej z nás už vie, že máme aj päť duchovných zmyslov. Zrak, sluch, chuť, čuch a hmat. Ako veľmi nám tieto zmysly uľahčujú každodenné životy a keď sa nám jeden z nich zhorší, pociťujeme neistotu, strach a niekedy i prázdnotu. Sú to nevyhnutné pomôcky pre rozvoj nášho fyzického tela, fyzického ja. Veď kto by sa dobrovoľne vzdal možnosti vidieť svojich rodičov, počuť ich láskavé slová  a cítiť veľkú lásku z ich pohladenia? Hovorím o našich rodičoch, ktorí nás porodili, vychovávali, zebezpečovali fyzické potreby. No nechceli by ste vidieť aj nášho Nebeského Rodiča, ktorý sa o nás neustále stará, hľadí nás prostredníctvom krásnych zážitkov, šepká nám slová lásky cez piesne. Nechceli by ste vidieť aj nášho duchovného rodiča rovnako tiež tak reálne ako svojich fyzických rodičov? Ako veľmi potrebujeme svojich päť fyzických zmyslov pre život tu na zemi, tak ešte viac potrebujeme naše duchovné zmysly pre večný život. Potrebujeme cítiť lásku, hlas milovaného človeka, cítiť dotyky a vidieť ho aký je šťastný v našej prítomnosti.

Človek sa stane úplným človekom a teda aj naplneným šťastím až po dosiahnutí ideálneho stavu svojho bytia. Rozvíjanie duchovného ja nie je len pre vyvolených, pre jasnovidcov, ktorí sa narodili s darom vidieť alebo pre médiá, ktoré duchovnú realitu vnímajú rovnako intenzívne ako fyzickú. Účel stvorenia prečo sme tu, prečo nám Nebeský otec dal život je, aby sme sa naučili naplno využívať božský potenciál, ktorý do nás vložil. Každý to dokáže. Všetko je len otázka času a najmä aj otázka vynaloženého úsilia žiť život milý Bohu. Nakoľko sa chcete podobať Bohu? Nakoľko chcete byť jeho verným obrazom a milujúcim dieťaťom? Po zodpovedaní týchto otázok vám už nič nebráni začať na sebe pracovať. Ako dokážete celého seba obetovať pre svoju rodinu, rovnako by ste mali do svojej rodiny prijať aj Boha a celý život sa snažiť odhaliť svoj duchovný zrak, sluch,.. Koniec koncov našou dobrou motiváciou na odkrytie duchovnej reality by mohli byť aj blížni, rodina, drahí, ktorí sú v duchovnom svete. Doba starého zákona pominula Ježišovým vykúpením a otvorením sféry raja, kde už sa nemusíme obávať kontaktovania ľudí z vyššej duchovnej oblasti, ktorí sa nás rôznym či už priamym alebo nepriamym spôsobom snažia upozorniť, že sú živí ešte viac ako vo svojom fyzickom tele.

Možno ste už počuli o príbehu bájnej krajiny Atlantídy a Lemúrie, ktorej život sa podobal životu Adama a Evy pred pádom. Ich duchovné zmysly boli natoľko otvorené, že dokázali počuť Boží hlas, vidieť anjelov. Hoci tento príbeh sa nám zdá len ako krásna rozprávka a aj keby ňou v skutočnosti aj len bola, spomeňte si na známeho spisovateľa Julesa Verneho, ktorý vo svojich dielach opisoval vynálezy, ktoré ďaleko predčili jeho dobu.

Inšpirácie z duchovného sveta sa nám ponúkajú a my sa ich musíme naučiť zrealizovať. Často krát sa stáva, že vidíme niečo vo filme alebo čítame v knihe a zdá sa nám to ako fantázia a neuplynie ani 5 rokov a už je to súčasťou nášho života. Bohužiaľ aj negatívne veci.

Viera a nádej sú veľmi dôležité, ale keď je človek o niečom presvedčený a zrazu má aj reálnu skúsenosť, dostáva sa do vyššieho levelu. Je čas kedy veda je tak ďaleko ako nikdy pred tým, musíme sa i my pričiniť o to, aby sme si vedeli svoju vieru podložiť reálnymi skúsenosťami a zážitkami. Lebo ak nie, môže sa stať, že viera sa zmení len na zvyk a potom zanikne, ale zážitok sa zmení na spomienku a pretrváva neustále v našom srdci. A čo je najdôležitejšie, keď už raz zažijeme blízke stretnutie s Bohom, budeme chcieť, aby sme jeho prítomnosť zažívali neprestajne a tak nezostaneme ani len pri peknom spomínaní, ale stane sa našou súčasťou.