Adalrámov deň 2013

Rodina ako Boží inštitút

Dnes Cirkev slávi sviatok Svätej Trojice. Všeobecne sa o Svätej Trojici hovorí ako o tajomstve. Avšak tajomstvá sú na to, aby sa odhaľovali. Preto pozrime sa z biblického pohľadu na toto tajomstvo, ktorým je Boh.

Starý zákon nám hovorí o Bohu, že prebýva v neprístupnom svetle, a k tomu myslím môžeme dodať, že i v neprístupnom svete.

V Novom zákone nám Pán Ježiš toto tajomstvo poodhaľuje. Zjavuje nám Boha ako svojho Otca, a tiež že skrze Božieho ducha, Ducha Svätého sa môžeme i my stať Božími deťmi, to znamená Božími synmi a dcérami. Ale zdá sa, že časom (hlavne v 3. storočí) sa otázka o Bohu tak skomplikovala, že sa Boh pre nás stal ešte väčším tajomstvom než bol v Starom zákone. Našťastie súčasní teológovia na spôsob archeológov poodkrývajú rôzne teologické vrstvy nánosov, ktoré počas dejín vznikli, a ukazujú nám pôvodný biblický koncept Boha.

Avšak hoci je otázka o Bohu kľúčovou, existenciálnou otázkou, dovoľte mi dnes pri príležitosti slávnosti Adalrámovho dňa, zamerať váš pohľad na inú existenciálnu otázku, ktorá ale s prvou podstatne súvisí. Je to otázka rodiny. V tomto mesiaci máj, ktorý je mesiacom lásky, je zvlášť aktuálna, a to i v rozmere európskej rodiny národov, ktorá je hlavnou témou spomínaného Adalrámovho dňa.

Kto zažil z nás radostné, šťastné detstvo v usporiadanej rodine s milujúcimi rodičmi a súrodencami, resp. kto to práve i zažíva, vie, že rodina je pokladom, o ktorom hovorí Ježiš v jednom zo svojich podobenstiev, totiž o poklade skrytom na poli. Človek, ktorý ho nájde, predá všetko, čo má, a kúpi si ho.

Áno, za dobrú, šťastnú rodinu, je hodno obetovať celý svoj majetok, pretože takáto rodina je vlastne nebom na zemi.

Avšak žiaľ, v prevažnej miere sme dnes svedkami krízy, veľkej krízy rodiny ako takej. V dôsledku toho mnohé rodiny prežívajú nie nebo, ale peklo.

V utorok 21.5.2013 som v jednom českom denníku čítal o hroznej tragickej udalosti, ktorá sa odohrala vo Francúzsku neďaleko mesta Lyon. Julian Stevenson zabil tam svoju päťročnú dcéru a desaťročného syna. Podrezal im hrdlo. Vraj sa chcel tým pomstiť manželke, ktorá sa s ním pred dvoma rokmi rozviedla. Práve ona ako prvá uvidela túto hroznú krvavú scénu, keď si prišla v sobotu popoludní po deti, ktoré boli cez víkend u jej exmanžela. Policajné zdroje zatiaľ uviedli, že muž sa k vraždám detí priznal a svoj skutok zdôvodnil tým, že sa nedokázal vyrovnať s rozvodom a neuniesol skutočnosť, že sa nemohol s deťmi často stretávať.

O takýchto prípadoch žiaľ počúvame dennodenne. To francúzske „cherché la femme (za všetkým hľadaj ženu)" je naozaj stále pravdivé i v tom najširšom slova zmysle. Totiž, že prakticky za všetkými takýmito podobnými tragédiami sú neusporiadané, resp. rozbité manželstva, ktoré ničia nielen rodiny, ale i spoločnosť ako takú.

Preto som presvedčený, že na druhej strane práve usporiadané rodiny sú najväčším prínosom pre spoločnosť, a to i v európskom či svetovom rozmere.

Ale rodiny a rodinné hodnoty sú už ohrozované i zo strany spoločnosti a politických štruktúr. Ako k tomu vlastne v tomto smere došlo?

Zjednodušene povedané, po kozmologickom otrase, ktorý spôsobil koperníkovský pohľad na svet, upokojila intelektuálov Newtonova fyzika. Tá so svojimi priamkami a pravými uhlami bola dokonalo zrozumiteľná. V rámci Newtonovej kozmologie – trvala dvesto rokov – došlo k európskemu osvietenstvu, priemyslovej revolúcii a obrovskému rozmachu ľudského poznania, slobody a blahobytu, čo charakterizovalo 19. storočie. Avšak stále silnejšie ďalekohľady odhaľovali anomálie.

Prelom nastal Einsteinovými objavmi. Totiž, Einsteinova všeobecná teória relativity učinila rozsiahlu revíziu Newtonovej fyziky. V kozmickom dianí naraz prestala existovať istota. V dôsledku toho prakticky pred sto rokmi sa začal už aj medzi obyčajnými ľuďmi objavovať názor, že žiadne absolútne hodnoty neexistujú. Reakcia širokej verejnosti na Einsteinovu relativitu bola jednou z hlavných zložiek, ktoré formovali históriu dvadsiateho storočia. Bol to nôž, ktorý v rukách nič netušiaceho vedca pomohol odrezať spoločnosť od tradičných koreňov kresťanskej viery a morálky.* Einstein za to nemohol, bolo to zneužitie jeho práce na spôsob zneužitia Nobelovho objavu dynamitu.

My dnes žiaľ vidíme negatívne ovocie relativizmu, ktorý je odvodený od relativity: pseudohodnoty, zvrátenosti pod rúškom ľudských práv, atď.

Bratia a sestry, my stúpenci pravých rodinných hodnôt sme už dokonca v situácií, že naše postoje môžu byť zanedlho kvalifikované ako kriminálne činy. Ale to nie je to najhoršie, čo by nás mohlo stretnúť. Horšie je to, že naše deti, vnúčatá a budúce generácie by vyrastali v nezdravom duchovno-ekologickom prostredí.

My musíme naozaj niečo v tomto smere robiť. A robiť s nasadením všetkých síl, a to i s nasadením života (i keď to možno znie nadnesene). Ale čo robiť a ako to robiť?

V prvom rade si treba uvedomiť, že rodina je Boží inštitút. Čiže ide o Božiu vec, záležitosť. Ďalej, že sme jedna rodina – Boh ako rodič a všetci ľudia ako bratia a sestry. Áno, je treba deklarovať tomuto sekulárnemu a humanistickému svetu, že Boh je rodič, a iba s ním môžeme my ľudia prebývať v skutočnom domove.

Dnešný človek potrebuje domov a túži po ňom v hĺbke svojej duše. Bez domova je človek vyhnancom, je vykorenený a v dôsledku toho neduživý, chorý na skutočnú pravú lásku, ktorú potrebuje viac než vzduch, ktorý dýcha.

Dnešné ľudstvo sa potrebuje učiť ako má vypadať dobrá, usporiadaná, zdravá rodina. Manželia by mali získať pred vstupom do manželstva akýsi certifikát, ba lepšie povedané manželský vysokoškolský diplom. Totiž nejaký rýchlokurz, ktorý podáva ulica, nielenže je nedostatočný, ale je ako vieme škodlivý a vedie k rozpadom manželstva a rodín, k duchovnej smrti.

My ľudia v pozemskom živote sa väčšinou bojíme fyzickej smrti a jej dôsledkov, ale žiaľ máme otupený zmysel pochopiť duchovnú smrť, ktorá je diametrálne hrozivejšia a tragickejšia. Je načase o týchto veciach hovoriť zrozumiteľným jazykom a pôsobivými obrazmi.

Preto, bratia a sestry, nech našou metódou pre ozdravenie spoločnosti, a to i v európskom rozmere, je modlitba, vzdelávanie sa pre dosiahnutie usporiadanej rodiny a vyučovanie v tejto oblasti našich detí, vnúčat i tých, ktorých môžeme osloviť. Samozrejme najefektívnejšie to môžeme dosiahnuť naším dobrým rodinným príkladom. Nech nám v tom pomáha náš dobrotivý Boh, Nebeský Rodič. Amen.

ThDr. Augustín Bačinský