Príčiny a následky

Pokánie týchto dní - pôst Máme pôstne obdobie, väčšina z nás sa zamýšľa nad rokom, ktorý uplynul a zhodnocuje jeho výsledky. V čom sme napredovali, v čom sme naopak poľavili. Vždy som mala problém so samotnou štruktúrou spytovania svedomia a hodnotiacim pohľadom na svoj život. Preto práve nájdenie vhodnej osnovy ako postupovať pri pokání je úloha pre dnešné zamyslenie sa.

Nie je ľahké ďakovať Bohu úprimne v ťažkých situáciách. Ďakovať mu za vychádzajúce slnko, keď naše líca pokrýva dážď sĺz. Za nádhernú prírodu, keď máme nepokoj vo svojom vnútri. Za Božiu lásku, keď sa cítime akoby sme boli sami proti všetkým. Ďakovanie nie je ľahké, zabúdame na neho aj v tých najkrajších chvíľach, kedy sa cítime ľúbení, obklopení ľuďmi, ktorí sú našou súčasťou, vo chvíľach pohody. Dôvod tejto našej zábudlivosti je v pôsobení satana. Satan a teda zlo, ktoré je jeho nástrojom neustále neúnavne nás sprevádza každým obdobím nášho života. Satan si nárokuje na každý okamih nášho nešťastia ako aj šťastia. Preto jeden z najdôležitejších krokov pri pokání je ďakovanie. Satan nenávidí keď Bohu ďakujeme. Zabíja ho vedomie že dokážeme v smútku, utrpení a žiale Bohu poďakovať i za ťažkosti. Chce, aby sme neustále boli závislí a nevedomí si Božej lásky. To, že Bohu ďakujeme znamená, že sme si vedomí Božej prítomnosti, že nás neopúšťa, že je v nás.
Ďalším krokom je ľútosť. V dnešnej dobe sú stále viac a viac presadzované metódy pozitívneho myslenia. Na prvý pohľad a teda aj efekt je príjemný, pozitívne myslenie vzbudzuje sebavedomie, úľavu. Avšak dokáže nás priviesť až do bodu, kedy nás zbavuje zodpovednosti za svoje činy. Chyby, ktoré konáme, čiže hriechy, sú nami obhajované, zľahčované. To nie je zodpovedný prístup. Uvedomiť si svoje hriechy a následne ich odškodňovať, čiže ich úprimne oľutovať, neznamená, že by sme nemali byť šťastní. Efekt pozitívneho myslenia je krátkodobý, musí sa neustále živiť a teda sa ním človek stále zamotáva do stavu kedy si myslí, že všetko je fajn, že je relatívne dobrý a nerieši starosti a problémy svoje a svojho okolia. Jedine cez ľútosť dokáže seba očistiť a nadobudnúť stav kedy nastane zmierenie, zacíti pohladenie Boha ako rozhrešenie. Efekt takéhoto hlbokého uvedomenia sa je trvalý. A pocit z neho by ste nevymenili za žiadne iné rýchle no krátkodobé výsledky.
Pri pokání je nevyhnutné si uvedomiť chyby, ktoré ľudstvo činí celými dejinami. Máme niekoľko znakov, ktoré si ako hriešni ľudia, ktorí podliehajú prvotnému pádu, nesieme. Teraz sa nad nimi zamyslime. Jedným z nich je strata schopnosti ľúbiť ako Boh. Keďže Boh nás (muža a ženu ako jednu bytosť) stvoril na svoj obraz, dal nám aj životodarný cit – lásku. Bez lásky by nebol život. Nie vzduch, jedlo alebo voda sú prvkami zabezpečujúcimi večný život. Živia náš fyzický život, no ani v ňom nie sú primárnymi potrebami. Božia láska aj počas pôstu nám dodáva živiny, ktoré nedovolia naše fyzické telo upadnúť do choroby. Počas tohto obdobia by sme sa mali snažiť tento dar Božej lásky v sebe obnoviť, prijať ho a rozvíjať. Božia láska je nemenná a presahuje naše nielen fyzické ale aj duchovné bytie. Ďalej počas pádu nastal jav, kedy sme stratili pojem o vlastnej zodpovednosti, nevieme čo všetko je našou zodpovednosťou, ba čo je horšie ani nás to nezaujíma. Chceme si len užívať požehnania, ale nevieme si ich zaslúžiť, čerpáme ich na dlh a tento dlh prenášame z generácie na generáciu. Opustili sme pozíciu, miesto a teda aj poslanie, pre ktoré nás Boh stvoril. Ďalším a veľmi viditeľným znakom je šírenie a znásobovanie zla. Keďže Adam a Eva následky svojho pádu rozširovali prostredníctvom pokrvnej línie, čiže plodením detí, tak ako genetická informácie tak i satanova informácia narastala a zaplavovala svet ako mor. V neposlednom rade našou chamtivosťou chceme vládnuť tomuto svetu. Ulúpiť si územie, mať novodobých otrokov, majetky a veľa iného materiálneho bohatstva. Hlavne nech je to moje a je toho veľa. Boh nám dáva požehnanie, v ktorom nám dáva návrh, aby sme si podmanili svet, vládli mu, avšak nie silou a mocou, no láskou. Boh povedal Adamovi a Eve, že môžu užívať všetky plody záhrady, ale až po tom, ako dozrejú. A to nielen tie plody ale najmä oni. Lenže poznáme to, všetko chceme teraz a hneď. Je to následok pádu. Začarovaný kruh, z ktorého akoby niet východiska. Ale nebojme sa, predsa len toto východisko je už tu, máme ho rovno pred sebou a je aj v nás. Je ním samotné Slovo Božie. Keďže prví ľudia si zvolili hriech, a teda pánom sa stal satan, Boh sa musel schovať do úzadia, hlboko sa v nás skryť a chrániť to dobro v nás cherubínmi. Teraz je na nás, aby sme Božie Slovo prichádzajúce od Mesiáša vnímali a preniklo až k strážcom – cherubínom, ukrytým v našom duchovnom tele. Otvoriť brány, upratať si vo svojom vnútri a privítať Boha po prvý krát od pádu ľudstva. Sme predsa chrámom Božím, tak vo všetkej úcte sa pripravujme svedomito na eucharistiu a špeciálne v tomto období na slávenie zmŕtvychvstania v čase veľkonočných sviatkov.