Božie Slovo – vektor ľudských dejín

Čo je vektorom ľudských dejín? Je to Božie Slovo? V tom prípade by ľudské dejiny – hlavne dejiny spásy – vychádzali z určitého bodu a smerovali k ich naplneniu. I keď kresťanské cirkvi vo všeobecnosti takýto trend vyznávajú, predsa v praxi, čo naznačuje ich liturgický život (čiastočne s výnimkou adventu), zdá sa, že sú stúpencami cyklického, v kruhu – bez posunu napred – sa otáčajúceho, náboženského života. V takomto slova zmysle sme prežívali Vianoce – narodenie Mesiáša, a teraz si pripomíname jeho smrť.

A tak to ide rok čo rok, podobne ako v prípade Židov, ktorí spomínajú na svoje vyslobodenie z Egypta. Ten spomínaný advent, i keď poukazuje na druhý príchod Mesiáša, predovšetkým sa v praxi zameriava skôr iba na príchod Vianoc. A ozajstný druhý príchod Krista, resp. naplnenie dejín spásy, ponechávame len na samotného Boha.

Je známy výrok: Boh nás vykúpil bez nás, ale spasiť nás bez nás nemôže. A to je práve indícia, čo sa týka našej zodpovednosti. V tomto duchu sa zamyslíme počas veľkonočných sviatkov nad plnením si zodpovednosti dvoch veľkých náboženstiev vo svojej histórii a vyvoďme z toho konzekvencie pre náš osobný život.

Tak ako Boh stvoril svet podľa určitých pravidiel, princípov, podobne prevádza i spásu sveta. Po páde prvých ľudí Adama a Evy, začal Boh túto obnovu konať cez Izraelitov, ktorých si vyvolil pre túto úlohu.

Izraeliti vo svojich dejinách naplnili podmienky, aby mohol prísť Mesiáš s Božím slovom, ktorý mal dovŕšiť spásu sveta. Avšak žiaľ, Izraeliti nedokázali rozpoznať Mesiáša v Ježišovi z Nazareta, nedokázali pochopiť, že Slovo Ježišovho Evanjelia bolo v skutočnosti Spasiteľom. Ježiš podľa nich nevypadal ako Spasiteľ, ale ako heretik, kacír. Preto jeho Slovo nielenže neprijali, ale dokonca ho ukrižovali. Ukrižovaním Ježiša Izraeliti zlyhali v svojom poslaní.

Kvôli tomuto zlyhaniu ich srdcia napadol satan. V dôsledku toho boli vyhnaní zo zasľúbenej krajiny, prežívali ťažké dejinné peripetie a prakticky až do roku 1948 blúdili roztrúsení po celom svete.

Miesto Izraelitov Boh pripravil ako ďalšie centrálne náboženstvo kresťanstvo. Na základe obetavého vydávania svedectva Evanjeliu Ježiša Krista po celom svete, kresťania počas 2000 rokov opäť vytvorili potrebné podmienky pre príchod Mesiáša.

Ale čo sa to v súčasnosti deje so samotným kresťanstvom? Vynára sa totiž doslova hrozivá paralela so situáciou Izraelského národa. Kresťanské kostoly vo svete sa menia na tanečné haly a obchody. Azda najmarkantnejšie to vidieť na vzorke Spojených štátov amerických, ktoré boli založené práve kresťanmi. Dnes sú zamorené homosexualitou, lesbizmom, obrovskou rozvodovosťou a rozpadom tradičnej rodiny. Národ doslova napadol satan.

Tieto skutočnosti by nás mali viesť k zamysleniu sa nielen nad dejinami spásy, ale i nad nami samotnými, pretože ako Pán Ježiš na svojej krížovej ceste povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale samy nad sebou a nad svojimi deťmi" (Lk 23,28). A takisto by nás mali viesť k zamysleniu sa nad znameniami času, aby sme nepatrili medzi tých, ktorým takisto Pán Ježiš adresoval svoje slová: „Ako to, že terajší čas posúdiť neviete?" (Lk 12,56).

Takže, bratia a sestry, želám vám, aby naše slávenie sviatkov nebolo len cyklickým obradným spomínaním, ale aby Božie slovo v nás naozaj živo prehovorilo a vyzvalo nás v procese obnovy ku konečnému cieľu našej spásy a spôsobilo v našich srdciach to skutočne radostné Aleluja!