Slovo

Slová sú krásny nástroj dorozumievania sa mezi ľuďmi. Zvieratá vydávajú iba škreky, aby upozornili na nebezpečenstvo, vzájemnú blízkosť a pod. Slovami sa dá naopak prelievať bohatosť duševného života do mysle a srdca druhého človeka. A predsa si často sťažujeme na ich slabosť. Slovami sa svet nezmení, hovorievame preto pesimisticky. Boží príklad nám hovorí ale niečo iného. Slová Božie sú síce bezpochyby iného rázu. Slovom stvoril Boh svet. Stalo se to, čo povedal. ...

Sila slova, drahí priatelia – sila slova, napísaného alebo povedaného, je jednoducho veľká! Zvlášť, ak sa vysloví medzi ľuďmi, kde jeden vníma druhého ako autoritu.

I v dnešnom evanjeliu sme počuli ako zástupy žasli nad Ježišovim učením, lebo ich učil ako ten, ktorý má moc.

Moc a účinok Ježišovich slov si pripomíname aj krátkou prosbou, ktorú potichu vyslovíme po prečítaní úryvku z evanjelia. „Slová tohto svätého evanjelia, nech zmyjú naše previnenia." Sami iste veľmi dobre vieme, akú veľkú vážnosť a silu majú naše slová. Môžeme pomocou nich pochváliť alebo pokarhať, pomôcť, ale aj ublížiť. A tých významov by bolo dosť. Jedno arabské príslovie hovorí: Slovo, ktoré zastavíš na perách, je tvojím otrokom, to ktoré vyslovíš, je tvojím pánom. V živote každého z nás sa asi vyskytnú chvíle, kedy by sme najradšej vzali späť, čo čo sme vyslovili, ale už sa to nedá. Učme sa múdrosti používať slová s vedomím ich moci a účinku. Tak, ako sme si už povedali, je to veľmi dôležité najmä vo vzťahu k ľuďom, ktorý nás vnímajú ako autoritu. Či už je to z pozície rodiča, zamestnávateľa, alebo staršieho človeka. Život kresťana je v mnohých ohľadoch plný autorít, ktoré sú prirodzene vnímané cez lásku, úctu a pokoru.

Autorita je teda niečo, čo všetci z nás poznáme. V živote každého z nás bolo veľa ľudí, ktorí nad nami uplatňovali svoju autoritu. No každý z nich ovplyvnil náš život iným, odlišným spôsobom. Je preto celkom dobre, že si spomeniete na chvíle, keď ste sa pýtali seba samého, kto a akým spôsobom ovplyvnil môj život, keď som rástol a dozrieval? Ktorý z mojich príbuzných ma ovplyvnil najviac? Alebo na ktorého učiteľa som doteraz nezabudol?

Ľudia často rozprávajú o tých, ktorí ich život veľmi výrazne ovplyvnili. Niekedy dokonca presne citujú slová tých, ktorí na nich vplývali: rodičov, učiteľov, alebo priateľov. Ich vplyv však mohol byť aj negatívny. Spomíname si na nich, no nie ako na tých, ktorí mali autoritu, lež ako na tých, ktorých sme sa báli, pretože po nás akoby dupali.

Lenže akonáhle niekto povie napríklad: „Moja matka mi hovorievala..." môžeme si byť istí, že sa hovorí o človeku, ktorý ovplyvnil jeho život pozitívnym spôsobom.

Aké sú teda vaše kritériá na to, aby ste niekoho označili za autoritu?

Jeden úspešný muž na to povedal: VEĽKÝMI V MOJOM ŽIVOTE BOLI A SÚ TÍ, KTORÍ MI POMOHLI CÍTIŤ SA VEĽKÝM, KTORÍ MI POMOHLI RÁSŤ.

Možno toto je to, čo je autorita. Autorita je to, čo pomáha ľuďom rásť, čo je ich oporou, čo je pre nich pozitívne, čo im pomáha. Samotné slovo „autorita" etymologicky poukazuje na to, čo znamená. Pochádza z latinského koreňa augere, ktorý znamená „tvoriť, spôsobovať rast, zveľaďovať, obohacovať"

Ak dovolíte, ešte na chvíľu sa vrátime k presnejšiemu pohľadu na text dnešného evanjelia.

V pôvodnom gréckom texte sa na mieste, kde sa hovorí o Ježišovej moci, používa slovo exousia. Exousia na rozdiel od slova dynamis, ktoré tiež znamená moc, poukazuje na moc (či realitu) vnútornú. Dynamis je moc skôr vonkajšia (prejavovaná veľkými skutkami). Ježiš konal aj s mocou dynamis, no vo väčšine prípadov, keď sa žasne nad jeho mocou, je to práve táto vnútorná moc, exousia: napríklad učí s autoritou (Mk 1, 22; Mt 5, 22), odpúšťa hriechy (Mk 2, 10) a delí sa so svojimi učeníkmi o svoju autoritu (moc) uzdravovať (Lk 9, 1), vyháňať diablov (Mk 6, 7) a ohlasuje blížiace sa kráľovstvo (Mt 10, 7-8; Lk 9, 1-2). Toto všetko je čosi, čo má Ježiš hlboko v sebe, a čo z neho vychádza navonok cez jeho postoje, slová a skutky. Dalo by sa to porovnať povedzme ku schopnosti človeka niečo robiť, napríklad hrať na klavíri. Virtuózne hranie na klavíri je výsledkom vnútornej schopnosti (pochádzajúcej od Stvoriteľa) a nie toho, že človeku túto schopnosť niekto z ľudí zvonka dá napríklad tým, že hudobný analfabet by bol vymenovaný za hlavného klavíristu alebo povedzme dirigenta nejakého hudobného telesa. Ježiš to mal jednoducho v sebe, jeho autorita mu nebola daná od ľudí.

A tak autorita Ježišova bola na rozdiel od autority zákonníkov niečím, čo bolo v jeho vnútri, a čo spôsobovalo, že oni sa v jeho prítomnosti cítili veľkými a hodnotnými. My všetci, priatelia, keď ho počúvame, začíname si uvedomovať svoje vlastné možnosti. Ježiš nám nelichotí. Jednoducho nás chce viesť k tomu, aby sme boli ohľadom na seba samých a svoje možnosti realistickými. Rozdiel je len v tom, či chceme túto relitu prijať. Realitu toho, že sme tým najdokonalejším stvorením, že sme Božími deťmi, volanými Bohom k večnému životu.